Rodinné tajomstvo 6. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo 

pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre Lilith, Nade, ell, M.K. 

***

„Prebehlo zrýchlené konanie,“ oznámil mu Byun, keď sa po troch týždňoch od poslednej návštevy, opäť predvolaný do jeho kancelárie, kvôli záležitosti s Jungovcami.

Myoung-soo naňho zarazene hľadel.

„Čo to má znamenať?“

Nejaký čas sa s nimi stretával a nezdalo sa mu vhodné, veci zbytočne urýchľovať, aj keď nezistil žiadne zjavné nedostatky.

Dokonca ani tá hádka, ktorej bol svedkom, nebola ničím čo by nepatrilo k bežným rodinným záležitostiam, obzvlášť, keď bol syn pána Junga zatknutý, kvôli jazde pod vplyvom alkoholu, pričom aj jeho priateľka bola v podobnom stave ako on sám, čo zrejme pomerne konzervatívneho a prísneho podnikateľa vôbec nepotešilo, aj z ohľadom na to, že sa to okamžite dostalo na stránky všetkých tunajších novín, pričom každá médium túto správu ešte o niečo prikrášlilo, takže ku koncu na ňom neostala ani nitka suchá a na svetlo vyšli aj ďalšie z jeho hriechov.

No Myoung-soo mal kvôli tomu obavy, že naňho tiež bude kladený podobný tlak, že stačí len ak sa potkne a všetci to búdu riešiť len preto, že ide o zámožnú rodinu, ktorá všetkých na okolo zaujíma, už aj o ňom sa začalo písať. A dalo by sa povedať, že sa objavilo pár denníkov, ktoré mali záujem o rozhovor s ním, čo ho dosť znepokojovalo, pretože o takéto veci nemal záujem.

Právnik Jungovcov však tieto záležitosti zatiaľ uspokojivo vyriešil, no aj tak ho znepokojovalo to, že sa môže veľmi ľahko stať predmetom verejného záujmu.

„Nezvyšuj na mňa hlas, lebo to, že ich navštevuješ, neznamená, že si o niečo lepší než väčšina tunajších detí...“ oboril sa naňho Byun, tak ako to mal vo zvyku, keď sa odvážil mu vzdorovať a padla aj facka.

Tvár ho pálila, no vydržal to a nepriložil si k nej ani ruku.

Byun pokračoval, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.

„Koncom týždňa k nim pôjdeš bývať... všetko je už pripravené a podpísané... prebehlo aj súdne konanie...“

„Ako je možné, že som tam nebol? Prečo sa ma nepýtali či...“

„Ja ako tvoj zástupca som urobil maximum preto, aby boli tvoje záujmy zachované a nemôžeš ma obviňovať z toho, že by to mohlo byť pre teba nevýhodné, už nejaký čas sa predsa stretávate a je to jedna z tých rodín, o ktorých nemám žiadne pochybnosti...“

Chcel mu povedať, že s tým nesúhlasí, že je to príliš skoro a ďalej sa s ním hádať, no vôbec sa nedostal k slovu.

A nevyzeralo to, že Byun má záujem ho počúvať, len čo mu to oznámil, jednoducho ho vyhodil z kancelárie s tým, že ide o hotovú vec.

A ak do toho bude ďalej rýpať, narobí si len problémy.

Odišiel absolútne znechutený, sadol si na dvor na lavičku a nemienil sa odtiaľ ani len pohnúť.

Pričom cítil ako ho páli tvár, od nepríjemného stretu z jeho päsťou.

Nepôjde k nim žiť, nie za takýchto podmienok. Ešte sa nerozhodol či to skutočne chce.

Stretnutia boli fajn

Vždy ho niekam vzali, trávil s nimi čas a postupne si zvykal na to, že pán Jung a jeho syn spolu ani zďaleka nemajú taký dobrý vzťah, ako je to prezentované v médiách.

A myslel si, že je na to pripravený, ale teraz keď došlo k rozhodnutiu v ich prospech, jeho istota bola podlomená aj tým, čo ako náhle a záhadne sa odmlčal Jun Ki.

Dokonca nefungovalo ani jeho číslo, niežeby veril, že to má niečo spoločné s Jungovcami, no kým sa s nimi vtedy nestretli bol v pohode, a teraz zrazu len tak zmizol, pripadalo mu to podozrivé a nemal z toho dobrý pocit.

Strhol sa, keď pocítil ako si k nemu prisadol Lee Min Ho.

Jeho obľúbený spolubývajúci, ktorý si zjavne ako jediný všimol, že s ním nie je niečo v poriadku.

„Zase si nahneval Byuna?“

Kritickým pohľadom prešiel po jeho líci.

„Len trochu, ale to nič, mohlo byť aj horšie... A ty... kam sa chystáš?“

Nepochybne by bol práve teraz ochotný niekam vypadnúť, nebol problém to líce zamaskovať, ak by to bolo možné hoci aj hneď.

„Ideme s priateľkou do jednej reštaurácie, to vieš, romantika...“

„Aha...“

Začínalo sa mu pomaly cnieť za časmi, keď bol Lee voľný a spolu chodili po vonku.

Teraz to dokonca nebol ani Jun Ki a ostatní chlapci dnes mali tiež svoj program.  

„Nič si z toho nerob... teba čaká pestúnska starostlivosť a ktovie,, možno ťa napokon aj adoptujú...“

Myoung-soo pokrútil hlavou.

„Nie, to nie, o adopciu záujem nemám...“ vyhlásil rezolútne.

To by sa už radšej požiadal o splnoletnenie a pokúsil sa o samostatný život.

„Ničoho sa neboj, príliš to prežívaš, hlavne sa uvoľni... nemyslel som to až tak vážne...“ rýchlo ho upokojoval Lee.

„Prepáč, ja neviem, čo sa to so mnou deje...“

„Si len trochu nervózny, lebo ti to vychádza, ver mi, aj to sa stáva...“

Myoung-soo si prial, aby sa to jemu nestávalo, no teraz už vedel, že sa to mu zrejme nevyhne.

„Nuž koncom týždňa idem k nim, urobíme rozlúčkovú párty?“ navrhol napokon, možno by mu to pomohlo, aby sa zbavil toho nepríjemného napätia a bola to tradícia jedna z tých príjemnejších a hoci nemal chuť oslavovať, vedel, že tunajšie deti si na túto tradíciu dosť potrpia a je to takpovediac súčasť tunajšej kultúry.

„Jasné, všetko bude... len sa neboj a drž sa...“ povedal mu skôr než odišiel a aj on bol prekvapený, že k tomu došlo tak rýchlo, hlavne vďaka tomu, že Myoung-soo sa do tejto záležitosti až tak veľmi neponáhľal, no Byun mal zrejme na celú vec iný názor a považoval za svoju prioritu, čo najskôr sa ho zbaviť. 

predchádzajúca kapitola      nasledujúca časť