názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Pre Nade, ell.
Celý
týždeň prežil v nepríjemnom napätí.
Byun
ho nikam nepúšťal samého, zrejme usúdil, a to veľmi správne, že by si
mohol postaviť hlavu a utiecť, len preto, aby zmaril jeho plány.
Čiastočne
mal aj pravdu, keďže Myoung-soo zvažoval aj túto alternatívu.
No
nebolo mu to umožnené a musel sa vyrovnať s tým, že koncom týždňa
opustí domov.
Napokon
sa však tešil aj aspoň na tú párty, ktorej prípravy boli v plnom prúde.
Počas
toho posledného večera, mohli na to využiť hlavnú miestnosť a on cítil ako
z neho napätie opadlo, keď videl ako ho obklopili ostatné decká.
Ako
mu všetci gratulovali a priali mu len to najlepšie.
Pričom
pustili hudbu, a narobili trochu viac hluku, než bolo prípustné no, nikto
sa na to nesťažoval.
A Myoung-soo
čoskoro tancoval medzi nimi a cítil v sebe ľahkosť a spokojnosť
spojenú s tým, že všetci sa krútili len okolo neho.
Keď
si už potreboval oddýchnuť, sedel na gauči a pomaly jedol svoj obľúbený
čokoládový koláč, ktorý Lee Min Ho pripravil na jeho želanie.
Práve
ponáral lyžičku do lahodného krému, keď mu vo vrecku zavibroval mobil.
Nechcel
ho vyťahovať pred ostatnými, už aj tak boli dosť zvedaví na Jungovcov, preto
nenápadne opustil miestnosť s koláčom v ruke a previnilým
úsmevom na tvári.
Neznáme
číslo.
To
bolo to prvé, čo stihol zaznamenať.
„Prosím...“
„To
som ja...“ zaznelo z druhej strany.
„Jun
Ki?“ opýtal sa prísne.
Nevedel
ani či s ním chce hovoriť, no zvedavosť zvíťazila nad počiatočným hnevom,
ktorého sa už stihol zbaviť.
„Prepáč,
že som sa ti neozval, mal som na to svoje dôvody, o ktorých nemôžem
hovoriť, ale chcel som, aby si vedel, že ma mrzí to všetko... Chcel som ťa
vyhľadať a osobne sa s tebou pozhovárať, no presťahovali sme sa
a všetko sa zbehlo tak rýchlo. Sú tu aj nejaké ďalšie veci, o ktorých
by som s tebou rád hovoril, no ...“
„Kam
ste sa presťahovali?“ skočil mu do reči Myoung-soo.
„Do
Japonska.“
„Aha.“
Hlesol
nesústredene.
Pomaly
pristúpil bližšie k oknu a oprel sa o rám.
„Povieš
mi prečo si vtedy utiekol?“
Ticho.
„Jun
Ki?“
„Prepáč
mi to, ale nemôžem... jednoducho to nejde... ani teraz by som ti nemal volať,
ale jednoducho som to nemohol nechať len tak... Prosím, mohli by sme...“ no Myoung-soo ho viac nepočúval.
„Na
tom už nezáleží. Pokiaľ je to všetko, čo si chcel, tak sa maj, mám teraz iné
povinnosti, nemám na teba čas...“ povedal mu zdanlivo ľahostajne a po prvý
raz cítil takmer spokojnosť spojenú s tým, že mu to môže povedať.
„Myoung-soo
počkaj ja...“
Zložil.
Strčil
si mobil späť do vrecka a vrátil sa späť na oslavu.
Nemal
v úmysle mu dovoliť, aby mu pokazil náladu, a pokiaľ mu nechcel
povedať pravdu, aj tak nemalo zmysel s ním ďalej strácať čas.
***
Pomaly
vstúpil do pracovne pána domu.
Bol
do nej pozvaný po svojom príchode a cítil ako ho opäť obklopila mierna
nervozita.
„Vitaj
u nás Myoung-soo...“
Pán
Jung vstal.
„Dobrý
deň...“ hlesol rozrušene.
A čiastočne
si stále ešte prial, aby mohol nasadnúť do toho auta a odviesť sa späť na
miesto, ktoré dôverne pozná a nemusieť čeliť tejto na jeho vkus až príliš
rýchlej zmene.
„Pane,
ja chcel by som vás požiadať, aby ste si to ešte rozmysleli... To zrýchlené
konanie nie je pre nás dobré...“ povedal to čo mal na srdci, aj keď vedel, že
Byun mu nedá ani chvíľu pokoj, ak sa dozvie, že sa niečoho takého dopustil.
Pocítil
jeho ruky na svojich pleciach.
Zachvel
sa.
„Myoung-soo
je pochopiteľné, že sa bojíš, je to pre teba veľmi vážny krok, po takej dlhej
dobe v detskom domove. No čoskoro si na to zvykneš, veľmi sme sa na teba
tešili a budeme radi, ak sa rozhodneš dať nám šancu... Zatiaľ len na
skúšku, dobre? Dopraj tomu aspoň pár dní a uvidíme, ak to nebude fungovať
ja sám sa postarám o to, aby táto dohoda vyhovovala nám obom... Ak budeš
cítiť, že niečo nie je v poriadku dohodneme sa na základe toho, no
nenechaj sa ovládnuť strachom, už sa predsa nejaký čas poznáme, však...“
„Áno,
páne...“ vyhlásil už omnoho pokojnejšie.
Pár
dní.
To
by možno mohol zvládnuť.
Byun
to potom možno prijme ľahšie, ak sa bude aspoň trochu snažiť.
