17. 3. 2015

Rodinné tajomstvo 7. kapitola 2/3






 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...


 Pre Nade, Lilith, ell. 

No aj tak si prial, aby ostal pri ňom.
Nevedel prečo.
Donedávna priam túžil po samote, ale dnes si neprial ostať v tejto izbe úplne sám a premýšľať o tom, kedy sa opäť objaví ten strach, za ktorý sa začínal hanbiť už aj sám pred sebou.
„Ostanete ešte chvíľu so mnou...“ opýtal sa.
„Áno, samozrejme, budem rád, ak sa ešte spolu pozhovárame.“
Pocítil jeho ruku na svojich pleciach.
Netrvalo dlho a bol takmer v zajatí jemnej masáže, ktorá ho spoľahlivo zbavila nepríjemného napätia.
Cítil ako sa mu uľavilo, keď sa ho práve on dotýkal.
Napokon si ľahol do postele a nejaký čas sa ešte zhovárali o všetkom možnom.
Nevedel, kedy presne pán Jung odišiel z jeho izby.
No zrejme s ním ostal, až kým nezaspal. Cítil sa tak zvláštne, keď bol s ním. Nevedel to presne popísať, bolo to akoby stretol osobu, s ktorou si bol svojím spôsobom sympatický, no zároveň nevedel ako si s týmito novými pocitmi poradiť.
Práve teraz si však musel poradiť s tým, čo povie Minovi, ktorý si z tej včerajšej záležitosti, zrejme odvodil, že je len decko, ktoré o skutočnej zábave nevie vôbec nič.
Čo sa mu vôbec nepáčilo a chcel ho čo najskôr presvedčiť o opaku.
Preto vstal, upravil sa a urobil všetko potrebné na to, aby mohol ísť do jeho izby.
Bola prázdna.
Rozhodol sa, že ho vyhľadá neskôr, zamieril do jedálne, kde si chcel dať raňajky.
A potom chcel stráviť deň pri bazéne.
Nemal nič iné na práci, keďže úlohy tento týždeň nepovažoval za prvoradé a nemal žiadny iný program.
„Myoung-soo...“ zavolal naňho pán Jung.
„Áno, pane?“ obrátil sa k nemu.
„Chystám sa dnes ísť na ostrov, chcel by si mi robiť spoločnosť?“
„Loďou?“
„Áno, dá sa to aj tak povedať... Som dohodnutý s mojím kapitánom...“
„ To by sa mi páčilo... takže vy máte jachtu?“  celkom sa na to tešil, lebo na lodi sa plavil rád a nikdy mu nebývalo zle.
Pán Jung prikývol.
„Lietadlo vlastním a jachtu si zvyčajne prenajímam.“
„Dosť často ju využívam, hlavne, keď mám obchodné stretnutia na ostrove, ale dnes ma jeden spoločník pozval do svojho hotela...“
„Po raňajkách vyrazíme, zbaľ si aj pár vecí, možno sa zdržíme dlhšie...“
Proti tomu Myoung-soo nič nenamietal.
„Samozrejme, pane...“
Mal rád takéto rýchle a nečakané prekvapenia a cestovanie mu pripadalo priam úžasné, keďže doteraz len sedel v detskom domove a málokedy mal možnosť niekam ísť, okrem dohodnutých výletov, ktoré preňho boli skôr zdrojom stresu.
Sadli si spolu za stôl a najedli sa v pomerne príjemnej atmosfére.
Pani domu bola na nejakej akcii so svojou dcérou, niečo čo sa týkalo detského programu.
A Min, ten bol zrejme opäť so svojou priateľkou.
Možno ani len nespal doma.
No nevyzeralo to, že by to dnes pánovi domu prekážalo.
Tento výlet bol zrejme určený len pre nich dvoch.
No neprekážala mu to.
Už nemal obavy z toho, že by mali spolu ostať osamote.
Celkom sa na to tešil.
Prial si, lepšie ho spoznať.
Pretože sa venoval hlavne jemu a Myoung-soo aspoň zabúdal na tú svoju včerajšiu nečakanú zraniteľnosť, na ktorú vôbec nechcel spomínať.
***
Desire.
Tak sa volala jachta, na ktorú nastúpili.
Bolo to luxusné plavidlo, Myoung-soo takmer nevedel, kam by mal ísť, tak sa radšej držal pri svojom opatrovníkovi.
Starší kapitán, ktorý na nich už čakal, sa s ním okamžite zoznámil.
Bol to pomerne príjemný a slušný muž a rešpektoval ho takmer, akoby bol aj on sám členom rodiny, ktorá ho zamestnávala.
Počasie bolo príjemné a on mohol počas plavby ležať na palube, na ležadle, ktoré zodpovedalo tomu, čo považoval za vrchol pohodlnosti.
Pán Jung sa zväčša zdržiaval pri ňom, no čas od času zašiel aj za kapitánom.
Práve teraz však zišiel späť k nemu.
Mal možnosť dívať sa na jeho odhalené telo.
Musel uznať, že vyzerá veľmi dobre.
A pripadalo mu to, akoby bol omnoho uvoľnenejší, hlavne teraz, keď si len bezstarostne prisadol k nemu.