názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Pre Nade, Lilith, ell.
„Pán Jung?“
Starší
muž pozrel naňho.
„Nenahneváte
sa, ak sa vás na niečo opýtam?“
Myoung-soo
si veľmi rýchlo zvykol prejavovať mu určitú mieru úcty.
Obzvlášť
preto, že ju voči nemu skutočne pociťoval a nebolo to len predstierané
prikyvovanie, ako v prípade Byuna, ktorého by najradšej niekam poslal.
Nastalo
mierne zaváhanie, spojené s akýmsi zvláštnym chladom sálajúcim z jeho
pohľadu.
„Pokojne
sa ma pýtaj na čo len budeš chcieť...“ povedal mu a hľadel mu pritom do
očí spôsobom, ktorý ho takmer nútil tú otázku čo najskôr položiť.
„Raz
ste mi povedali, že ste dostali šancu...“
„Áno,
to som povedal....“ pripustil tichším hlasom než zvyčajne.
A v jeho
očiach sa mihlo niečo, čo Myoung-soo takmer od ďalších otázok odradilo, no jeho
postoj nebol napätý a zjavne sa ho nechystal okríknuť ani mu nič vyčítať,
tak sa napokon odhodlal pokračovať.
„Porozprávate
mi tom...“ požiadal ho.
Zaujímala
ho tá časť jeho života, ktorá bola zvyčajne na verejnosti prezentovaná rôznymi
spôsobmi.
„Áno,
ak si to skutočne želáš, budeme o tom práve teraz hovoriť...“ povedal to
tak trochu zvláštnym spôsobom, no nevyznelo to odmietavo.
„Ušiel
som z domu, keď som mal približne toľko rokov ako ty, kvôli nezhodám
s otcom som sa nejaký čas len tak túlal po uliciach... Istý čas som žil
len z ruky do úst a prespával som u kamarátov... Urobil som aj
veci, na ktoré nie som pyšný, no boli súčasťou môjho vyhnanstva a keď ma
chytili, nejaký čas som strávil v tých domoch pre mládež... A istý
čas som bol bez priezviska a bez domova...“
Myoung-soo
prikývol.
To
bola jedna z tých oficiálnych verzií, ktorá sa mu dostala do uší
a bol tak trochu sklamaný, že mu toho nepovedal viac.
Pretože
v jeho pohľade bol náznak toho, že by za tým mohlo byť ešte omnoho viac.
No možno si to len namýšľal.
Rodinné
nezhody a nič viac.
Keby
to bolo vážnejšie, zrejme by mu ani nebol zverený do starostlivosti.
No
nenaliehal, zjavne to bola jeho súkromná záležitosť a ešte si neboli až
takí blízki, aby sa pred nim až natoľko otvoril.
„Bola to taká moja objaviteľská cesta
a môj strýko mi pomohol sa z nej vrátiť a opäť som sa začlenil
do rodiny...“ uzavrel tú tému napokon
jeho spoločník.
„No
nikdy som na to obdobie celkom nezabudol a isté veci už zrejme navždy
ostanú mojou súčasťou, ty mi rozumieš, však?“
„Áno,
pane.“
Myoung-soo
cítil to napätie, ktoré priam sálalo z jeho pohľadu a neodvážil sa klásť
mu žiadne ďalšie otázky.
„Prepáčte,“
hlesol napokon.
„Nemusíš
sa ospravedlňovať... Nepochybne neskôr budeš poznať viac podrobností, ale teraz
si myslím, že na to ešte nedozrel ten správny čas...“
Naklonil
sa k nemu a zastrčil mu jeden zablúdený prameň vlasov za ucho.
Potom
nejaký čas obaja len mlčali.
***
„Poď
ku mne...“ pozval ho pán Jung.
Po
obchodnej večeri, ktorú mal so svojím partnerom, starším majiteľom hotela, mali
pre seba luxusný apartmán.
S dvomi
oddelenými posteľami.
A kúpeľnou,
ktorá vyzerala lepšie než v nejakom antickom paláci.
„Ja
neviem...“ zamumlal dosť rozpačito, no napokon opatrne skúsil vodu a ľahol
si na druhú stranu.
Obklopilo
ho príjemne hrejivé objatie vodnej masáže, na ktorú si pomerne rýchlo dokázal
zvyknúť.
„Dúfam,
že som ťa nenechal čakať príliš dlho...“
„Nie,
to je v poriadku,“ zamumlal ospravedlňujúco.
Ešte
stále mal pred očami tú situáciu na lodi, keď takmer šliapol vedľa nevhodnými
otázkami, stále sa kvôli tomu cítil dosť previnilo.
Nejaký
čas mu trvalo, kým sa tam dokázal uvoľniť.
Potreboval
to.
A vedel
by si predstaviť aj iné veci, ktorým by sa veľmi rád venoval.
Takmer
ľutoval, že toho muža naposledy poslal preč, lebo jeho telo by si práve teraz
vyžadovalo istú starostlivosť, v ktorú však nemohol vôbec dúfať, keďže bol
na výlete so svojím opatrovníkom. A nebolo vhodné hovoriť o tom, že
zatúžil po rýchlom sexe.
„Všetko
mi tu ukázali a pár vecí som aj vyskúšal... skutočne si o mňa nemusíte
robiť starosti...“ vyhlásil zdanlivo pokojne.
Cítil
vôňu čerstvých jahôd na ktoré dostal chuť a bolo tu aj šampanské pre pána
Junga správne vychladené so všetkým, čo k tomu patrilo.
„No
rád by som si s vami aspoň pripil, len symbolicky, ak by to bolo možné...“
požiadal ho napokon.
„Tak
dobre, ale nie veľa...“ navonok ho upozorňoval pán Jung a tváril sa pritom
dosť prísne, ale napokon mu dovolil vypiť ešte jeden pohár čo Myoung-soo úplne
stačilo.
Pretože
čoskoro pocítil akúsi zvláštnu ťažobu, akoby toho vypil až príliš veľa, aj keď
si bol istý že to v žiadnom prípade nebolo tak.
Svet
sa mu pred očami začal akosi zvláštne rozplývať.
A on
sám bol obklopený akousi zvláštnou bezstarostnosťou.