názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
18+
„Myoung-soo...“
Počul
ako ho niekto oslovil menom, s námahou obrátil hlavu viac doprava.
„Áno,
pane... ja...“ hlesol rozrušene a pokúšal sa vstať, no bol pomaly
stiahnutý späť a zdalo sa mu, akoby istý čas padal.
„Ničoho
sa neobávaj, hneď som pri tebe...“ zaregistroval prudký pohyb, ktorý ho
zmiatol.
„Akosi
sa necítim... neviem...“ hlava mu na chvíľu klesla pod vodu.
Nedokázal
vstať.
Prudko
zalapal po dychu, keď pocítil ako ho tie pevné ruky zdvihli.
„Už je dobre, len pokojne...“
Ten
muž ho držal v objatí.
Hladkal
ho a utešoval.
Pod
vplyvom jeho hlasu sa odovzdával svojmu osudu.
Nebol
schopný rozmýšľať.
„Ničoho
sa neboj, dobre si spolu zašukáme... uvidíš, že to bude v poriadku...“
„Čo
ste to... ja som...“
Kontakt
s jeho telom v ňom prebúdzal značné nepohodlie.
Snažil
sa dostať z jeho objatia, hlavne keď pocítil ako si ho posadil na seba.
„Neboj
sa, mne môžeš veriť, dobre sa o teba, postarám, Myoung-soo...“ sľuboval mu
pán Jung, hlasom, ktorý k nemu akoby snáď ani len nepatril.
„Ja
ne...“
Pocítil
horúce pery, ktoré obkrúžili jeho bradavku, priam nežný dotyk zubov znásobil
teplo šíriace sa jeho telom.
Mierne
sa prehol v očakávaní slasti, ktorá prichádzala v stále príjemnejších
intervaloch, keď pery tomu muža objavovali jeho telo a maznali sa s ním,
akoby mali v rukách vzácny poklad.
„Ja...“
pokúsil v tom zorientovať ešte raz,
ale to nenásytné teplo ho úplne pohltilo, musel privrieť oči a poddať sa tomu
pocitu.
Nedokázal
urobiť nič iné, len mu dovoliť, aby sa ho dotýkal.
„Ale
vy ste... ale ste...“
Kdesi
hlboko v ňom sa zjavil náznak pochybnosti, keď tie oči opäť otvoril a matne
uvidel pána Junga.
Iného
než toho, ktorého vídaval zvyčajne.
A cíti
jeho ruku, ktorá našla to zakázané miesto.
Dráždil
jeho telo, sal ho a bozkával, akoby mu patril.
A čosi
v ňom slabo zaprotestovalo, proti tomuto obrazu.
Ako
si ich neľútostne privlastnil.
Celý
svet sa opäť akosi príliš zmenšil, zdalo sa mu, akoby lietal ďaleko, príliš
ďaleko od ovládania svojho tela a nemohol naňho dosiahnuť.
Len
stonal.
Úplne
zlomený rozkošou, ktorej sa nedokázal ubrániť.
Bol
zatlačený na svoje miesto a cítil ako si ten muž vyložil jeho nohy na
svoje plecia.
A prenikol
doňho.
Cítil
jeho penis hlboko v sebe.
Bolestne
zastonal.
A pevne
sa ho držal.
Prenikal
doňho prudšie, rýchlejšie...
Pohyboval
sa s ním.
Nechal
sa bozkávať a cítil jeho ruky, nemilosrdne si privlastňujúce celé jeho
telo.
Kričal,
keď bol tvrdo zatláčaný až na okraj.
A pomáhal
mu dostať sa k nemu bližšie.
Neúprosne
sa ovinul okolo neho a každý jeho pohyb v ňom znásoboval slasť.
Neúprosnú.
Takmer
krutú a nevyhnutnú túžbu potom, aby si ho celého privlastnil.
A zároveň
bol šťastný, lebo spoznával svojho milenca.
Spoznával
ten jeho spôsob, ktorým s ním komunikoval aj bez slov.
Jeho
myseľ bola zmätená no telo ho prijalo, akoby sa nikdy neodlúčili.
Akoby
od neho naposledy neodišiel tak rýchlo.
Aj
keď to nedávalo zmysel, nechal sa tým pocitom ovládať.
Prudké
vyvrcholenie prežíval priam bolestne, a chcel viac, nechcel ho od seba
pustiť.
A keď
ho napokon pustil, cítil tú stratu priam bytostne a rýchlo sa vrátil späť
do jeho objatia.
Dovolil
mu, aby sa oňho postaral a keď spolu klesli na posteľ, okamžite zaspal.
No
aj v spánku sa primkol bližšie k telu, ktoré ho objímalo, bolo mu
dobre, nedokázal na nič myslieť, len bezstarostne a spokojne spať.
