názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Všetci už na nich čakali.
No
všimol si, že pani Jungová je dnes akási vážna, dívala sa naňho akosi inak, no
nič konkrétne mu nepovedala.
„Aký
bol výlet?“ opýtala sa svojho manžela.
„Dalo
by sa povedať, že lepší než som čakal...“ vyhlásil mierne provokatívnym
spôsobom.
Pani
Jungová, stisla pery a chvíľu naňho hľadela, akoby snáď bola tesne pred
výbuchom.
Myoung-soo
pozrel na Mina, ten len pokrčil plecami, zjavne nevedel, prečo ich návrat
vyvolal takúto nepríjemnú vlnu napätia.
„Tak
to ma veľmi teší,“ povedala pani Jungová, spôsobom, ktorý svedčil o tom,
že to v žiadnom prípade nie je tak.
A zrejme
aj on sa jej chystal niečo povedať, no nestihol to, lebo k nemu pribehla
jeho dcéra a nechala sa vziať do náručia.
A ani
Myoung-soo neunikol jej pozornosti.
Shin
Woo sa mu pochválila novou hračkou, ktorú zrejme dostala do svojej mami.
Bol
to len taký miniatúrny medvedík.
Jeden
z tých rozkošných príveskov, ktoré predávali v darčekových obchodoch.
„Dala
som mu meno, Myoung-soo, lebo si myslím, že sa na teba podobá...“ povedala
napokon a on si medvedíka so záujmom obzeral.
„Máš
pravdu, definitívne vyzerá ako ja, no je krajší...“ povedal jej napokon.
Shin
Woo odbehla späť za mamou, zrejme jej chcela niečo povedať a on dovolil
Minovi, aby ho objal okolo pliec.
„Vitaj...“
Starší
syn bol opäť doma, čo zrejme podnietilo pána Junga k tomu, aby aj jemu
venoval svoj čas.
„Jung
Min-Jin, poď do mojej pracovne....“
Starší
chlapec odhodlane prikývol a nasledoval svojho otca.
Keď
takto kráčali vedľa seba, pokojne a bez toho, aby mali jeden voči druhému
výhrady, bola podobnosť medzi nimi ešte výraznejšia než kedykoľvek predtým.
Myoung-soo
vyšiel hore do svojej izby, ešte sa na chvíľu natiahol na posteľ.
Už
dávno nebol taký unavený a aj napriek tomu, že s pitím mal isté
skúsenosti, cítil, že tentoraz to bolo iné než jeho predchádzajúce zážitky.
Nejaký
čas sa hral na počítači, doháňal aj zameškané úlohy a písal si s kamarátmi,
nechcelo sa mu nikam ísť, tak len trávil čas vo svojej izbe.
A keď
k nemu prišiel Min, bez váhania ho pozval ďalej.
„Všetko
v poriadku?“ opýtal sa ho.
„Áno,
jasné... len sme si s otcom vyjasnili pár vecí, nič mimoriadne...“
Jeho
postoj vôbec nebol napätý.
A vyzeralo
to, že aj on si stihol dobre oddýchnuť od bežných starostí.
„Aj
dnes máš niečo v pláne?“ opýtal sa ho.
„Ani
nie...“
Myoung-soo
bol skutočne rád, že sa už vrátili.
Pretože
práve teraz mal pocit, akoby nič nestíhal a všetko zrazu plynulo až príliš
rýchlo.
Min
si sadol na voľnú stoličku.
„Stretol
si vtedy v tom klube niekoho zaujímavého?“
„Ani
nie, no bol tam istý muž, ale ja trochu som ... to vzal zo zlého konca...“
Nemal
v úmysle o tom práve teraz hovoriť, no zmienka o mužovi v maske,
mu s odstupom času nepripadala až taká desivá.
„Na
budúci týždeň sa tam vrátime...“ vyhlásil odhodlane.
„Nemusíš,
ak...“
„Ale
ja chcem...“
Potreboval
si nájsť nejaké rozptýlenie.
Práve
na tomto výlete pochopil, že isté veci mu chýbajú a chcel si jednoducho
nezáväzne užívať život.A čiastočne takmer ľutoval, že toho muža vtedy tak
rýchlo odpísal.
„Tak
dobre, zastavíme sa tam opäť, ak si to budeš želať, opäť ťa...“
Potom
mu na mobile pípla správa a už sa mu nepodarilo to dokončiť.
Zrazu
akosi zvážnel.
Odložil
si ho späť do vrecka.
„Mohol
by si mi s niečím pomôcť... ja... viem, že to bude znieť zvláštne, ale ty
s otcom vychádzaš omnoho lepšie, než ja ...“
„To
nie je tak, ja len...“
„Neboj
sa, nemyslel som to zle... len by som ho chcel pripraviť na isté veci... a bol
by som rád, keby som mohol počítať s tvojou podporou, pozhováram sa aj s mamou...
Moja priateľka si urobila test a vyzerá to tak, že je tehotná... pôjdem
hneď za ňou, ešte to preberieme“
„Samozrejme,
že ťa podporím...“ sľuboval mu, pretože tušil, že práve táto správa poriadne
rozvírili hladinu.
Nepochybne
viac než chladné privítanie pani Jungovej.
A skutočne
mu nezávidel, pretože to bola vážna vec.
„Povieš
im to dnes večer?“
„Nie,
ešte nie, najprv nech to máme všetko riadne potvrdené a tak, hlavne kvôli
otcovi, aby nerobil problémy...“
Myoung-soo
prikývol.