Rodinné tajomstvo 9. kapitola 1/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine... 

 Pre Lilith, Nade, ell.

Po návrate zo školy na Myoung-soo čakal Byun.

Prišiel na štandardnú kontrolu, ktorá bola ako inak neohlásená.

Bol nútený sadnúť si s ním do obývačky, keďže to vyzeralo tak, že s rodinou si už posedel.

„Tak ako sa ti darí?“ oslovil ho starší muž netrpezlivo.

„Čo myslíte?“ Myoung-soo nasadil dosť povýšenecký tón, nemal v úmysle ho šetriť.

Byun sa zamračil.

Videl ako zaťal päsť, no nemohol ho udrieť, už viac nie.

A on si vychutnával to, že má nad ním prevahu a už sa pred ním nebude musieť nikdy viac krčiť.

Svojím spôsobom mu bol dokonca vďačný, že ho do toho dotlačil, no zároveň voči nemu pociťoval aj odpor.

„Ty mi povedz, prišiel som preto, aby si zhodnotil rodinu, u ktorej žiješ...“ pripomenul mu chladne.

 „Som v poriadku a všetko je také ako má byť... S Jungovcami spolu vychádzame dobre...“ odrecitoval napol otrávene.

„To je všetko? Mám ešte úlohy...“

Vedel, že sa správa dosť detinsky, no nemohol si pomôcť.

Návšteva toho muža ho vôbec nepotešila.

„Myoung-soo...“ napomenul ho pán Jung.

Pocítil jeho ruku na svojom pleci.

A jeho pohľad hovoril za všetko. 

 „Prepáčte...“ zamumlal znepokojene.

Ospravedlňoval sa však len jemu, nie Byunovi.

Tomu už viac nevenoval ani len pohľad.

No nevyzeralo to, že by sa Byun urazil, pokračoval akoby sa vôbec nič nestalo.

„Zdá sa, že tu som dnes už skončil, pán Jung... som veľmi spokojný s tým, ako sa o Kim Myoung-soo staráte... a keďže ani on nevzniesol námietku, proti vášmu spolužitiu, myslím, že môžeme ukončiť skúšobnú dobu... ak teda ani z jednej strany nie sú námietky... rád to pre vás urobím...“

Myoung-soo povedal niečo, čo ho odvtedy prenasledovalo, vždy keď si na to pomyslel.

„Som tu spokojný, nemám žiadne námietky a súhlasím s vaším návrhom...“

A jeho opatrovník povedal: „Nemám žiadne námietky, Myoung-soo, do našej rodiny skvelo zapadol..“

Byun si niečo poznačil do papierov, dopil kávu, zbalil si všetko do svojho kufríka a po krátkej rozlúčke, opustil dom Jungovcov. 

Myoung-soo si myslel, že tým všetko skončilo, odľahlo mu, že kontrolu majú za sebou.

A spokojný výraz na tvári svojho opatrovníka považoval za dobré znamenie.

Obzvlášť preto, že jeho vlastný syn mal preňho správu, ktorá ho zrejme až tak veľmi nepoteší.

Keďže pán Jung si prial hlavne to, aby jeho syn bez väčších problémov študoval a dieťa zrejme bude považovať za dosť nepríjemnú komplikáciu.

S Minom dosiaľ ešte nehovoril a nepredpokladal, že všetky testy budú hotové tak rýchlo, no bol presvedčený aspoň o tom, že nie všetko prebieha podľa jeho predstáv, hlavne preto, že sa vrátil domov dosť zronený a okamžite sa zavrel do svojej izby, čo podľa Myoung-soo znamenalo, že má zrejme väčší strach než si vôbec priznáva. 

K veľkému odhaleniu ešte nedošlo, preto nič nenarušilo bežnú dennú rutinu u Jungovcov.

Myoung-soo si dnes písal s kamarátmi s detského domova, dosť dobre sa spolu bavili na Byunov účet.

Pohral sa aj s Shin Woo, ktorá ho na istý čas vytiahla z izby, aby ukázala svojim kamarátkam svojho nového brata.

Pani Jungová sa však po Byunovom odchode necítila dobre.

Neprišla ani na večeru a dalo by sa povedať, že sa zavrela vo svojej izbe podobne ako jej syn.

Myoung-soo nemal možnosť ju počas toho dňa vidieť a znepokojovalo ho to, no nechal sa možno až príliš rýchlo upokojiť pánom Jungom, ktorý svoju manželku dostatočným spôsobom ospravedlnil.

***

Vyšiel zo sprchy a chystal sa vliezť do svojej postele.

Dnes nemal na pláne nič neobvyklé.

A nevedel či vôbec Min bude schopný ísť do toho klubu, keďže to vyzeralo tak, že už teraz riadne stresuje, začínal uvažovať aj nad tým, že si nájde inú alternatívu.

Malo to byť už zajtra a on stále ešte chodil po dome, akoby spáchal nejaký vskutku hrozný čin.

Uvažoval nad tým, koho by mohol pozvať bez toho, aby z toho vzniklo nejaké nedorozumenie.

Nemal v úmysle sa dostať do trápnej situácie pred svojimi kamarátmi.

Dvere na jeho izbe sa však pomaly otvorili a on sa obával toho, či sa náhodou niečo nestalo, keďže šlo o dosť neskorú hodinu.

„Pán Jung, stalo sa niečo...“ hlesol prekvapene, keď si uvedomil, kto vošiel dovnútra.

„Nič vážne neboj sa, prišiel som za len  tebou Myoung-soo...“

„Áno, ale nerozumiem...“

„Čoskoro ti bude všetko úplne jasné...“

Pocítil ako sa ruky pána Junga dotkli pásika jeho županu.

„Nie, ale to predsa...“

A oči sa mu šokovane rozšírili, keď starší muž nechal jeho župan padnúť na zem.

predchádzajúca kapitola   nasledujúca časť