Vtedy som mala ten pocit 8. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 pre Farah

poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie.

Samozrejme, ak prídu až k dverám, ktoré nechali poodchýlené, mohli by ich tam vidieť spolu a čo by si asi tak pomysleli. Bolo jej jasné, čo si Tom myslí od odhalení ich priateľstva pred verejnosťou. Nebolo nutné jej to pripomínať.

Chystala sa ustúpiť viac dozadu, možno by sa mohla niekam schovať a predstierať, že neexistuje, to jej predsa vždy šlo veľmi dobre. Ostala však stáť, keď Tom niečo zašepkal.

Takmer nezreteľne, no bola si istá, že šlo o kúzlo, cítila akýsi tlak, ktorý sa pozvoľna presunul kamsi von.

Cez dieru medzi doskami videla, čo sa tam dialo. Arlene zrazu klesla na kolená.

Strašne kričala, akoby prežívala pekelné muky.

Beth bežala k nej.

„Čo je s tebou? Čo sa deje?“

Dvere sa zabuchli.

Spadla a ostala nehybne ležať na zemi. Tak prudko až sebou Myrtla trhla.

Čím zrejme vyrušila Toma zo sústredenia, lebo to na obe malo istý efekt.

Arlene prestala kričať. Len sa neprítomne kolísala z jednej strany na druhú.

Myrtla jej chcela pomôcť, takto to predsa nemohlo ostať. Nevyzerala dobre.

No nebolo jej to umožnené. Tom ju opäť vzal za ruku a nemilosrdne ju potiahol opačným smerom.

„Nemôžeme predsa..

„Existuje aj iná cesta...“ prerušil ju chladne.

„Áno, ale...“

Nepočúval ju. Jeho zovretie bolo priam bolestivé, musela sa tomu podriadiť.

***

Sedela vo vlaku. Bola na ceste domov.

Mala by byť spokojná a šťastia, tak veľmi sa predsa tešila na to, že napokon bude tráviť Vianoce s Tomom, čo sa jej aj splní. Už sa dohodli ako to urobia, aby si nikto nič nevšimol.

S tým musela počítať, že nebude tou, s ktorou Tom oficiálne trávi sviatky. Svojím spôsobom to bolo ďalšie dobrodružstvo pre nich oboch. A otec po nich dokonca pošle auto aj so šoférom. Bude to skvelé, aspoň tentoraz. No nedokázala sa upokojiť. Niečo nebolo v poriadku. Na niečo zabudla. Mala taký zvláštny pocit, akoby sa stalo niečo dôležité, no nemohla si na to spomenúť.

Počas toho víkendu v Rokwille alebo potom? Nemohla na to dosiahnuť. Cítila bolesť, keď sa o to pokúsila. No pamätala si na iné veci, ktoré spôsobili, že sa tak trochu začervenala.

Tom ju chytil za ruku. Boli spolu sami pri Škriekajúcej búde. A šli ju preskúmať. Potom sa vrátili späť do školy, tajnou cestou, ktorú jej ukázal Tom. Medzitým sa nič nestalo. Aspoň nič podstatné si nedokázala vybaviť.

Len to, že sa rozprávali, že cítila jeho dotyk. Nič viac. Bol slušný a ako vždy sa k nej správal ústretovo. Nič viac nechcela, ale predsa, bolo tu niečo, čo ju znepokojovalo. Nebol to ďalší útok. Ale svojím spôsobom to bolo vážne.

Dve kamarátky s Oliviinej suity, Beth a Arlene, nezačali vianočné prázdniny najlepšie. Obe skončili na ošetrovni. Otrasené, zranené a dosť vystrašené.

Ani jedna z nich neprehovorila o tom, čo sa im stalo. A Myrtla mala stále taký pocit, akoby to nejako súviselo s ňou.

 „Všetko v poriadku?“ opýtala sa jej Molly, nepochybne pod vplyvom toho, že už dlhší čas mlčala.

„Áno, je...“ vyhlásila Myrtla napokon. Možno by si to nemala tak brať k srdcu.

Tie dve jej viackrát ublížili a netrápilo ich čo s ňou bude, tak prečo ju mal trápiť ich ďalší osud.

Vrátila sa k búrlivej diskusii o jednom článku v Čarodejnici, ktorý Molly dosť vášnivo komentovala.

predchádzajúca časť     nasledujúca kapitola