Vtedy som mala ten pocit 9. kapitola 2/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie, ale bude ešte ďalšia korektúra, ktorú doplním neskôr...

Povedal pár dvojzmyselných vecí, ktoré jej otca nadchli. Mama sa stále tvárila dosť podozrievavo, ale aj ona napokon zmiernila postoj voči nemu a ku koncu bolo vidieť, že si o ňom utvorila pomerne dobrý dojem.

A ani na okamih nemala pocit, že by došlo k niečomu, čo by narušilo príjemnú rodinnú atmosféru.

Počas tej prvej noci Myrtla zaspávala s pocitom, že ak to takto pôjde ďalej, tieto prázdniny budú vskutku nezabudnuteľným zážitkom pre nich všetkých.

***

Na druhý deň, keď zišla do hlavnej obývačky, zistila, že prišiel Bennet. Jej obľúbený bratranec z matkinej strany ju ihneď privítal tradičným spôsobom. Vzal ju do náručia a dalo by sa povedať, že sa s ňou takmer hravo zatočil po miestnosti.

On mal vo zvyku robiť také veci, bol dosť spontánny typ a musela sa s ním smiať na všetkom možnom, tomu sa ani len nedalo odolať.

„Ty si teda, vyrástla...“

„Nenapísal si mi, ani raz...“ obvinila ho pobavene.

Tiež chodil na internátnu školu, no nepochybne iného zamerania než tá, ktorú navštevovala Myrtla.

Nebolo isté či príde, no teraz, keď bol tu, bolo príjemné ho po takom dlhom čase vidieť. Skutočne si spolu predtým pomerne dobre rozumeli, bola jeho malá sesternička, jeho láska, ako ju zvykol nazývať. S ním sa vždy cítila dobre, no bolo to už tak dávno, takmer zabudla na to, aké to bolo, keďže ju už dosť dlho zanedbával.

„Vieš, že ja veľmi nie som na písanie...“ ospravedlňoval sa za toto nedopatrenie, ktorého sa opäť dopustil celkom vedome.

Chcela ho ešte nejaký čas karhať, no pohľadom sa musela zastaviť na Tomovi, ktorý už nejaký čas stál vo dverách.

Vyzeral vskutku okúzľujúco, no v jeho pohľade nebolo nič dobré a už vôbec nie vianočné, a Myrtla napokon pomaly ustúpila od Benneta. Cítila sa zahanbene, že ju videl takto sa blázniť s bratrancom.  

„Bennet, toto je Tom, môj...“ odmlčala sa, akoby chvíľu nedokázala nič povedať, nepochybne preto, že stačilo sa len naňho opäť pozrieť a ona cítila akési zvláštne ohrozenie, akoby bol ten dobrý chlapec razom preča zrejme aj Bennet pocítil ten druh nepokoja.

„Priateľ...“ doplnil ju Tom chladne.

Priateľ?

Povedal priateľ ako priateľ...

Alebo priateľ ako kamarát?

Tým si nebola istá, no vyvolalo to v nej silný pocit rozrušenia, spojený s niečím čo doteraz nepoznala. Každý úder srdca bol zrazu až príliš silný a ona si tak veľmi priala, aby bol schopný to povedať, aspoň pred ním... Aj keď časť z nej si uvedomila, že je márne robiť si nádeje tohto druhu.

Zrazu však  stál medzi  nimi a z nejakého dôvodu to považovala za mimoriadne nebezpečné. Nemohol čarovať ani nemohol nikomu ublížiť, niežeby to mal v úmysle, no zrazu priam cítila to napätie, ktoré sa nedalo prehliadnuť.

„Teší ma...“ hlesol starší chlapec napol vážne, napol znepokojene. Zjavne ani on nemal chuť na žiadne žarty. Myrtla usúdila, že to bude musieť dokončiť sama.

„Tom, toto je Bennet, môj bratranec...“ pokračovala omnoho slabším hlasom.

„Mňa tiež,“ dodal Tom a časť z tej jeho nevraživosti, akoby ani len nebola skutočná, nadobudla pocit, že sa jej to len zdalo a vôbec to nebola pravda, že by tým mohol myslieť tú možnosť, že by niekedy...

***

„Ten chlapec, ako dobre ho poznáš?“

Ticho.

„Na niečo som sa ťa pýtala, zlatko, si v poriadku?“

„Áno, mama som... len som sa zamyslela...“

Sklopila zrak. Dívala sa na svoje ruky, polepené od cesta, a čiastočne aj od čokoládového krému. Pripravovali ich obľúbené vianočné pečivo, niektorých zvykov sa nevzdali, bola to ich spoločná tradícia. Kuchyňa vtedy patrila len a len im.

„Tak mi odpovedz....“ požiadala ju matka.

„A nie je to ten chlapec, volá sa Tom... Tom Riddle... A poznám ho dosť dobre... “ upresnila takmer hrdo. Prešla k umývadlu, aby si mohla umyť ruky.

„Bennet sa mi zmienil o tom, čo mu povedal... tak ako to je, je to tvoj priateľ alebo len kamarát?“

Nevedela, čo by mala povedať. Tom jej tú záležitosť vôbec nevysvetlil, správal sa, akoby sa vôbec nič nestalo.

Skončila s tým, čo bolo jej úlohou, a dalo by sa povedať, že všetko bolo pripravené na to, aby sa to dalo do rúry.

„Nič také predsa nepovedal, alebo áno? Použil len iné slovo, na tom predsa nič nie je...“ zvolila Myrtla radšej taktiku popierania. No nevyzeralo to, že mama bude ochotná ju tak skoro prepustiť. Postavila sa jej do cesty. Nepochybne sa v nej spustil ten ochranný impulz, ktorému sa Myrtla práve teraz chcela vyhnúť.

„Aké má vlastne s tebou úmysly?“

Jej mama si zrejme až príliš vzala k srdcu poučku, týkajúcu sa rýchlejšieho vývoja čarodejníckych detí. 

„Ale mama, nebudeme sa predsa brať, je to skutočne len kamarát... nič viac...“  obávala sa, že jej to bude musieť opakovať až do omrzenia.

predchádzajúca časť  nasledujúca časť