Hračka 14. kapitola 1/3

 

Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

Prvý deň pobytu na slobode bol  vskutku  veľmi podnetný, Rain takmer až začínal uvažovať o tom, či je život otroka preňho to pravé. Musel sa nad tým pozastaviť, keď videl všetkých tých bežných ľudí, ktorý žili svoje bežné životy, bez toho, aby vedeli o existencii špeciálnej agentúry pre zámožných klientov.

Prinútilo ho to uvažovať o tom, aké by to bolo, keby práve teraz len tak zo svojho rozmaru zrušil zmluvu, mal na to právo, v podstate to všetko bola len hra, ktorú možno nerežíroval on sám, ale šlo o dobrovoľné odovzdanie, ktoré mohlo byť zrušené z oboch strán, ako mal možnosť ešte predtým zistiť. Spomenul si na to, aké to bolo predtým než ich poznal, predtým než objavil ten svet, ktorý rozumel jeho vlastným túžbam a nepovažoval ich za odsúdeniahodné.

Miesto, kde sa naučil byť samým sebou a prijať tú časť svojho ja, ktorú v sebe nikdy nedokázal celkom potlačiť. Nie, už by sa nedokázal vrátiť k bežnému spôsobu života, nemohol by sa vzdať tej miery slobody, ktorú mu poskytoval obojok. Tej rozkoše, ktorú pociťoval, keď sa nimi nechával ovládať a ich trest sa preňho stával odmenou.

Keď však uvidel svojich pánov, ktorý naňho čakali spolu s vskutku lahodnou večerou a bolo na nich vidieť, že sa naňho skutočne tešia, nemohol sa ubrániť istej forme spokojnosti spojenej s tým, že sa mal kam vrátiť a že si svojím spôsobom získal lásku oboch týchto pomerne nedostupných mužov. Obaja mu boli svojím spôsobom blízki a oboch si vedel predstaviť po svojom boku na dlhší čas. To mu nateraz stačilo na to, aby upustil od podobných úvah.

Oboch pozdravil kývnutím hlavy, pomerne formálnym štýlom a sadol si k nim.

„Tak si späť, Rain, už si nám začínal chýbať...“ poznamenal pán Midorima.

„Aj vy mne...,“ pripustil Rain tú možnosť, že by to mohlo byť tak.  

A obaja ho postupne na privítanie pobozkali. Tae Woong láskyplne a nežne, Midorima dravo a vášnivo. Obe tieto kombinácie miloval. Nedokázal sa nasýtiť ich vzájomných pozorností. Tae Woong bol trochu bledý, akoby sa snáď obával tej možnosti, že by skutočne mohol požiadať o to, aby bol prepustený od svojich povinností. No možno to nebolo tým, možno mal na to  iný dôvod, každopádne Rain postrehol, že sa stalo niečo, o čom by zrejme mal vedieť.

„Čomu ste sa venovali, kým som bol preč...“

„Trochu sme pracovali, trochu sme sa zhovárali, okrem iného...“ pán Midorima si ho opäť pritiahol bližšie k sebe.

„A chcete ma o niečo požiadať, o niečo špeciálne?“ opýtal sa Rain, takmer potešene, lebo bol do istej miery ochotný experimentovať a prekonávať svoje vlastné hranice.

„Nie, len...“

„Ale áno...“ protirečil mu pán Midorima.

Rain teda pozrel priamo naňho a požiadal ho o bližšie vysvetlenie, aj keď sa Tae Woong tomu snažil zabrániť, jeho vskutku zaujímalo to, čo teraz trápili jeho komplikovaných pánov.

„Neopováž sa!“ varoval ho Tae Woong, no riaditeľ Rainovej firmy jeho hrozby zrejme nepovažoval za dôležité.

A na nejaký čas skutočne hrozilo, že sa s ním dokonca aj pobije. No Rain sa postavil medzi nimi, aby mu zabránil v nepremyslených činoch.

„Pán Midorima, len pokojne hovorte...“ vyzval ho.

„Chcem od teba povolenie, aby som s ním mihol šukať... obaja to chceme, ale náš drahý Tae Woong by rád získal tvoj súhlas...“

„Nie, tak to nie...“ bránil sa zvyčajne tichší a vážnejší manažér a opäť sa pokúšal dostať cez Raina k nemu, no on ho nepustil.

„Pán Tae Woong,“ oslovil ho Rain pomerne pokojne, aj keď to v ňom vrelo, lebo práve toto bola jedna z tých hraníc, na ktorú dokázal vždy pomerne bolestivo naraziť. Nepáčilo sa mu to, nemohol si pomôcť no bolo preňho takmer nepredstaviteľné, že vydá pánu Midorimovi do rúk svoju jedinú istotu. Teraz to však záviselo od neho, či podľahne pokušeniu, alebo si udrží svoju nezávislosť aj naďalej. Rain bol pripravený na túto skúšku, ktorá možno bude veľkou skúškou aj pre ich vzťah.

„Ak je to pre teba až také dôležité, ak to skutočne chceš, zbavujem ťa tvojho sľubu...“ povedal to, aj keď ho to stálo veľa úsilia.

„Ty mi skutočne dovolíš, aby som...“

„Áno, pokiaľ to chceš, tak s ním môžeš byť...“ súhlasil hlavne preto, lebo dúfal, v  ten prejav sily, ktorý by ho s jeho pánom definitívne zblížil, prial si, aby to poprel, aby dal najavo, že táto ich súkromná záležitosť nemá nič spoločné s pánom Midorimom.

„Ďakujem ti, Rain... veľmi si vážim to, že si ochotný dovoliť, aby...“

V pohľade pána Tae Woonga sa však mihla zvláštna úľava, ktorá jeho samého hlboko sklamala.

„Ja som vedel, že si rozumný chlapec, že to dokážeš pochopiť...“ pošepol mu jeho rafinovaný milenec.

Rain pochopil, že sa mýlil, keď si myslel, že Tae Woong disponuje tou silou, ktorá by mohla odolať jeho intrigám.

Stačilo len tak málo a on podľahol svojej slabosti. Pán Midorima ho už mal v rukách a on vedel, že ak by mu aj naďalej stál v ceste, postaral by sa o to, aby mali obaja problémy, musel uznať, že pán Midorima tentoraz vyhral.

Získal prevahu nad jeho pánom a on to cítil ako niečo, čomu nemohol zabrániť, keďže Tae Woong akosi sám od seba ustupoval do úzadia a uzatváral sa opäť do svojho ticha.

Pod jeho vplyvom akoby sa aj on zmenšoval do nižšej pozície a už nebolo možné to zastaviť. Bolo len otázkou času, kedy sa to aj tak stane a on bude zranený, volil si preto tú lepšiu možnosť, radšej sa na to pripraviť, ako neskôr dovoliť, aby jeho pán bol zatiahnutý do ďalšej nebezpečnej  hry.

Takého ho miloval, no vedel, že pri pánovi Midorimovi ani jeden z nich zjavne nemá možnosť obstáť. Ich vzájomné zväzky ich predurčovali k tomu, aby on prevzal vedenie v ich vzťahu. 

predchádzajúca kapitola nasledujúca časť