Rodinné tajomstvo 20. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre Michalette

„Len poď, Myoung-soo...“ vyzval ho pán Jung, keď napokon prišiel za ním s vysvedčením v rukách.

Trochu sa pritom chvel. Nevedel prečo sa kvôli tomu práve teraz až tak veľmi stresuje. Možno to bolo kvôli tomu, že po prvý raz čelil takejto možnosti a nevedel, akoby sa s tým mal vysporiadať.

Jeho výsledky boli podľa neho v celku uspokojivé a ak ich porovnal s tými ostatnými rokmi, dalo by sa povedať, že sa dokonca do istej miery zlepšil. No napriek tomu bol nervózny, už len preto, že sa kvôli tomu po prvý raz musel niekomu zodpovedať, Byuna ani trochu nezaujímalo to, či prepadne alebo nie, jediné na čom záležalo bolo to, aby školu navštevoval, v opačnom prípade dokázal byť dosť nepríčetný, čo Myoung-soo vskutku nemal rád, keďže občas mal také obdobie, keď preňho pravidelná školská dochádzka nebola prvoradá.

„Pane...“ hlesol mierne znepokojene, keď mu vkladal do rúk ten povedzme, že aspoň pre túto chvíľu, dôležitý dokument.

Pán Jung si ho od neho opatrne prevzal a nejaký čas ho študoval. Myoung-soo stál pri ňom a pomerne nervózne prechádzal pohľadom po svojom opatrovníkovi.

Nič nenasvedčovalo tomu, že sa naňho pán Jung hnevá, už vedel aké to je, keď ho videl odchádzať z domu nahnevaného po rozhovore s manželkou, teraz bol pomerne pokojný a nepôsobil ani len sklamane.

„Výborne, Myoung-soo... som s tebou veľmi spokojný...“ pochválil ho a on cítil ako mu odľahlo.

On to chápe.

Rozumie tomu, že viac by toho práve teraz zrejme nemohol dokázať. Bolo už dosť neskoro dobehnúť niektoré veci, ktoré už predtým zanedbával a nikdy nebol študijný typ, ak to mal tak povedať, skôr uprednostňoval praktické skúsenosti.

„Je síce pravda, že máš nedostatky v niektorých oblastiach, no ničoho sa neobávaj, spolu sa postaráme o to, aby ťa prijala škola, ktorá bude pre teba vhodná...“ chytil ho za ruku a pritiahol si ho do objatia.

„Ďakujem, pane...“ zamumlal stále ešte mierne znepokojene, nepochybne aj preto, že si ešte tak celkom nezvykol na myšlienku, že sa budú skutočne sťahovať a celá rodina sa na určitý čas rozdelí.

No nemal dostatok síl, aby sa mu opäť postavil na odpor, bolo to únavné a pre všetkých nepríjemné, nevedel kedy presne prvý raz pochopil, že už nechce bojovať, že sa už podrobil a odovzdal sa do rúk svojho milenca, no bolo príjemné, nechať väčšinu tých krutých rozhodnutí naňho a potom sa hnevať, samozrejme len a len na pána Junga a nie na seba, na osobu, ktorá ho napriek všetkému svojím spôsobom milovala, aj keď ju to stálo všetku hrdosť a prevrátilo to naruby celý jeho hodnotový systém, ktorý mu bol vštepovaný.

Nedokázal sa proti nemu už viac postaviť, akoby pod vplyvom zvláštneho kúzla, bol čiastočne spokojný s tým, že ho zlomil, že nie je viac možné uniknúť z jeho dosahu a on si to už ani len neželá.  

„Môj drahý chlapec sa veľmi snažil, zaslúži si odmenu...“ pošepol mu jeho milenec zvodne. A on pocítil jeho pery na svojich, dychtivé, neľútostne si vymedzujúce svoje územie. Prijal to, nechal sa objímať, unikal do toho láskyplného objatia a strácal sa v pocitoch, ktoré boli silnejšie než všetko ostatné, čo doteraz zažil.

„Pane... ja...“

Strácal sa v tých pocitoch, ktoré preňho boli reťazou, spútala ho a uzamkla jeho ústa, potlačila vzdor.

A zanechala v ňom len túžbu spojenú s akousi zvláštnou krehkosťou, ktorá ho nútila podriadiť sa mužovmu vplyvu.

Bol vyzliekaný, cítil ako mužove ruky dychtivo vyhŕňajú jeho školskú uniformu a časť toho príjemného vzdoru, akoby sa v ňom opäť prebudila, no už len ako súčasť hry.

„Nie, počkajte, ja...“

Cítil ako sa jeho ruky ocitli za hlavou ako muž posieval jeho obnaženú hruď sladkými bozkami. Vysvedčenie dopadlo kamsi na stolík.

„Milujem ťa, Myoung-soo...“ pošepol mu, keď jeho telo podliehalo vplyvu jeho dotyku, keď sa celý chvel v očakávaní toho, ako ho bude neľútostne šukať.  

„Si môj šikovný chlapec... dobre to vieš, však... a ja viem, čo sa ti páči, viem to...“

„Kyoung-Ho...“ zamumlal Kim potešene, keď cítil na sebe tlak jeho nahého tela.

Láskal ho a hladkal.  

Stával sa opäť jeho vysneným milencom.

„Otec?“ to slovo náhle rozbilo celý jeho bezpečný svet na kúsky.

Uvedomil si, že leží na gauči, uniformu má vyhrnutú a jeho milenec práve otočil hlavu smerom k osobe, ktorá na nich zdesene hľadela.

Min bol bledý.

V ruke pevne zvieral cestovnú tašku.

Myoung-soo sa nemohol pohnúť, pán Jung stále držal jeho ruky za hlavou, stále na ňom sedel.

Cítil tlak jeho vzrušenia na svojom tele.

„Čo to má byť, otec!?“

Myoung-soo cítil ako ho pán Jung pustil.

Upravil sa a zamieril k svojmu synovi, ktorý tam ešte stále len tak stál a nedokázal sa pohnúť z miesta.

„Poď pozhovárame sa...“

„Nie, nechcem, tak preto matka, preto...“

„Povedal som, že sa pozhovárame, poď...“ neúprosne ho odviedol do menšej pracovne. 

predchádzajúca časť nasledujúca časť