Rodinné tajomstvo 20. kapitola 2/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

Myoung-soo bol otrasený tým, čo sa stalo. Nejaký čas sa nedokázal ani len pohnúť, bol v zajatí paniky, ktorá čoraz väčšmi narastala a nevedel, čo by mal urobiť, aby zmiernil ten mučivý pocit, ktorý mu takmer nedovolil voľne dýchať.

Bol ešte stále na gauči, presne na tom mieste, kde ho pán Jung zanechal a celý sa chvel.

Jeho veľký brat Min, ho videl so svojím otcom... Takmer ich prichytil pritom, ako spolu... Bolo to preňho nepredstaviteľné.

Nemal ich vidieť. V žiadnom prípade sa o tom nemal dozvedieť.

Zožieral ho strach, spojený s tým, čo sa teraz stane. Obetuje ho pán Jung kvôli svojmu synovi, ako mu to všetko vysvetlí? A čo sa stane, ak to Min odmietne pochopiť? Výraz jeho tváre svedčil o tom, že ani zďaleka nie je pripravený prijať takýto druh vzťahov medzi členmi svojej rodiny.

Utrpel taký obrovský otras, až sa s ním krútila celá miestnosť. Snažil sa pokojne dýchať a prekonať ten nepríjemný šok spojený s istotou, že to bude on, kto zaplatí za toto náhle odhalenie pravdy.

Len veľmi ťažko sa z toho spamätával, no napokon sa mu podarilo vstať a upraviť si svoju školskú uniformu a urobiť pár nesmelých krokov smerom k tým dverám.

No otvorili sa skôr než stihol vojsť a on prudko ustúpil na bok. Ako prvý vyšiel von Min, nedíval sa naňho, bol vážny, zarazený.

Pán Jung ho pomerne rýchlo nasledoval a jeho ruka spočinula na mladíkovom pleci možno až príliš blízko.

„Teraz už vieš všetko, Min a je ti hádam jasné, čo by znamenalo, čo bude najlepšie urobiť...“

„Áno, otec...“ vyhlásil ten mladý muž pomerne stroho a obrátil sa k Myoung-soo, ktorého jeho pohľad takmer až pálil.

„Takže je to tak, ako mi povedal môj otec, vy dvaja ste skutočne milenci, si s ním dobrovoľne a moja mama, ona o tom vie a všetko schvaľuje?“ opýtal sa ho.

Bola to príležitosť, jedna z tých možností, akoby mohol uniknúť, akoby sa mohol oslobodiť od týchto záležitostí, tá príležitosť, na ktorú tak dlho čakal a bojoval za ňu, ak by Min pána Junga donútil, aby ho nechal na pokoji, mohol by uniknúť, no počul sám seba, ako Minovi potvrdil to, čo sa dozvedel od otca.

„Áno, je to tak...“ hlesol zahanbene.

„Myoung-soo, skutočne ťa otec k ničomu nenúti? Takto to chceš...“

Ticho.

Bolo to asi to najdlhšie ticho v jeho živote, keď zvažoval jednu z tých najdôležitejších otázok, akej kedy musel čeliť.

Díval sa na Mina, pozrel aj na pána Junga.

V jeho pohľade bol prísľub pekla aj raja a len od neho záviselo, čo si vyberie. A vedel, že on sa bez boja nevzdá, aj keby teraz proti nemu využil jeho momentálnu slabosť, neskôr by mu to stonásobne vrátil.

Bol by naivný keby si myslel, že Min na tom dokáže niečo zmeniť, pán Jung mu zavrie ústa, tak ako ostatným a on bude potrestaný, varoval ho, že ak sa opäť postaví proti nemu, nebude s ním jednať tak láskavo ako naposledy, to mu už dostatočne objasnil počas ich vzájomného spolužitia v tomto súkromnom apartmáne.

„Nie, nenúti, ja... chcem byť s ním, je mi s ním dobre... všetko je tak, ako má byť...“ dostal so seba tie slová, ktoré Min nejaký čas spracovával.

Myoung-soo pocítil ako ho pán Jung majetnícky objal okolo pliec. Nebránil sa tomu, dovolil to a čakal, ako sa to ďalej vyvinie.

„Ja neviem, otec, neviem čo si o tom mám myslieť...“ vyhlásil Min ešte pomerne slušne.

„Pôjdeme domov, zoznámiš sa s matkiným tieňom, predpokladám, že potom už nebudeš mať dôvod na ďalšie obavy...“ vyhlásil takmer, akoby šli spolu kupovať ramen a nie obzrieť si milenca jeho matky.

„Dobre, otec...“ súhlasil Min pomerne pokojne, no bol pomerne bledý, no dokázal si zachovať chladnú hlavu, čo Myoung-soo obdivoval, keďže on by na jeho mieste, zrejme tak pokojne pri svojom otcovi nestál. 

predchádzajúca časť  nasledujúca časť