fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
Pre Farah.
Ráno,
keď kontrolovala svoj prvý hlavolam, zistila, že je už vyriešený a osoba,
ktorej sa to podarila si vzala darček. Samozrejme, mohla by ho aj odmietnuť,
aby by preňho nemala žiadne využitie alebo neskôr podať ďalej v ďalšom kole.
To, že si ho tá osoba vzala však považovala za dobré znamenie.
Jej
povinnosťou ako minuloročnej víťazky bolo nastaviť ďalší, zaujímalo ju, komu sa
podarilo ho tak rýchlo otvoriť.
Predpokladala,
že na hodine sa tým niekto okamžite pochváli, lebo aj medzi nimi panovala istá
rivalita, aspoň čo sa týkalo vylúštenia hádaniek.
Tá
osoba vskutku mala potenciál jej čeliť, a preto tentoraz pripravila omnoho
zložitejší päťdruhový hlavolam, do ktorého vložila ďalší svoj ďalší darček,
tentoraz viac-menej praktický, koženú záložku do knihy, mimoriadne kvalitnú,
zabezpečenú kúzlom proti strate.
A keď
sa po jeho nastavení ponáhľala na hodinu, všimla si profesorku Atkinsonovú,
ktorá tento rok učila Magické hlavolamy
a profesora Riddla.
Túto profesorku mala rada, no práve teraz mala o ňu
značné obavy, keďže sa očividne snažila zaujať práve svojho nového kolegu. Zjavne
netušila o čo sa pokúša a Myrtle jej bolo už teraz úprimne ľúto.
No
zároveň istý čas takmer túžila, aby bola na jej mieste, nenávidela sa za to, za
tú svoju slabosť, ktorú jej on sám predtým vyčítal. A myslela si, že je to
už preč. Vskutku bolo všetko opäť v poriadku, ale odkedy sa vrátil, opäť
sa jej zdalo, akoby sa jej všetko vrátilo a akoby sa vôbec nič neuzavrelo.
Necítila
sa dobre, keď ich takto spolu videla a nemohla tomu zabrániť, aj napriek
tomu, že by to nemalo nič znamenať, hlavne nie pre ňu. Sama sebe pripomínala,
že myslieť na to, ju len uzavrie do pasce, z ktorej už viac nedokáže
uniknúť.
Bála
sa jeho opätovného odsúdenia, tej vážnosti, do ktorej dospel a jeho krutosti,
ktorej viac nechcela čeliť, ukryla všetko hlboko v sebe, tak hlboko ako
len dokázala.
„Dobré
ráno...“ zamumlala zdanlivo pokojne, keď prechádzala okolo nich.
Profesorka
bola natoľko zaujatá tým, čo jej kolega hovoril, že jej ani len neodpovedala na
pozdrav, no profesor Riddle si ju všimol.
„Dobré
ráno, slečna Warrenová...“ pozdravil jej,
zachytila aj jeho pohľad.
Snažila
sa ignorovať to šťastie, ktoré pocítila, len preto, že si ju všimol a počula
varovanie svojho vnútorného hlasu.
Čo to robíš?
On ťa predsa len pozdravil ako káže
slušnosť.
Čo si to opäť namýšľaš.
Pevnejšie
zovrela remienok od svojej tašky, takmer až utekala, lebo hodina sa mala o chvíľu
začať a ona nechcela prísť do skleníka ako posledná, to by sa musela opäť
k niekomu pridať a zvyčajne to nebolo veľmi príjemné ani pre ňu, ani
pre dané osoby.
***
Sedela
na jednej z lavičiek neďaleko astronomickej veže, na mieste, kam študenti
veľmi často nechodievajú.
Kolená
mala pritlačené takmer až k brade a snažila sa ignorovať pálenie
svojej pravej ruky, nemala šťastie, bola obviazaná kvôli kontaktu s jedom,
pri oberaní plodov Diablovca neľútostného,
ako veľmi príhodne nazvali tú rastlinu a všetko sa to stalo len preto, že
jej niekto podložil nohu, práve v tej najmenej vhodnej chvíli. A to nebolo
ani zďaleka všetko, čo ju nahnevalo. Dostala školský trest, ona a ešte ďalšie
dve dievčatá zo Slizolinu, jedno z nich jej podložilo nohu, spadla a jej
ruka sa dostala do kontaktu s plodmi, a keďže jej kamarátka sa na tom
smiala, obom im to oplatila rovnakou mincou.
Bola
to taká nová partia, ktorá sa sformovala len nedávno, no dosiaľ spolu hodiny
nemali, tak s nimi nemala žiadne problémy, no tentoraz sa z nejakého dôvodu
zamerali na ňu, čo Myrtlu a ona jednoducho vybuchla.
Vedela,
že takto to začína, že stačí len jeden ďalší krok a profesor Riddle nebude
tým jediným, čo ju tento rok bude privádzať na pokraj jej možností.
Nemohla
to nechať tak.
Oplatila
im to, dosť tvrdo a obom naraz.
Profesorka,
nahnevaná očividným plytvaním vzácnymi plodmi, im dala najavo, že ich očakáva
ešte dnes večer.
No
aj tak to stálo za to, obhájila si svoje miesto, budú jej musieť dať pokoj v opačnom
prípade sa im pomstí, aj za cenu toho, že by mala byť po škole hoci aj mesiac.
Pomaly
opustila svoje nové útočisko, zamierila k profesorkinmu kabinetu. Jej dve
spolužiačky tam už stáli.
Ona
prišla ako posledná, práve včas, predtým než sa otvorili tie dvere.
„Vy dve mi pomôžete pripraviť všetko na hodinu
pre štvrtákov... Pomôcky nájdete tamto...“ okamžite ich začala inštruovať profesorka.
Potom
sa obrátila k nej.
„A
vy slečna Warrenová, dnes absolvujete trest u profesora Riddla. Predpokladám, že je to
potrebné vzhľadom na to, že na hodine ste použili isté praktiky, nie tak celkom
vhodné na pôdu tejto školy, predpokladám, že profesor Riddle vás poučí o prípadných
rizikách takéhoto správania, keďže sa to týka skôr odboru, ktorý vyučuje on...“
„Pani
profesorka, nemohla by som radšej...“
„Nie,
slečna Warrenová, radšej už choďte za profesorom Riddlom...“ odbila ju
vyučujúca dosť nešetrne.
