Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
***
Cítila
silu.
Bola
všade naokolo, keď tam nebol jej nový
majster, akoby zázrakom sa k nej vrátila.
Tá
dobre známa príchuť, pretekajúca jej žilami, podnecujúca ju samú k tomu,
aby si opäť verila.
Pripomenula
jej svoju existenciu ešte počas prednášky z komunikácie a rovnako aj vtedy, keď si ju senátorka Padmé
Amidala vybrala za svoju asistentku.
Sila
bola zrazu všade naokolo a všetko bolo tak, ako predtým. A ona sama
bola veľmi nespokojná so svojimi vlastnými reakciami na nového majstra. Musel
si o nej myslieť, že je z neho absolútne hotová, keď ani len neudrží
silu, práve vtedy, keď by s ním mala bojovať. Nechcela, aby si to zle
vysvetľoval. Nebola slabá, nebola neschopná, nevedela, čo sa to s ňou
stalo, jeho vplyv na svoju osobu zatiaľ nepovažovala za najlepší, no už sa
zmierila s myšlienkou, že bude musieť bojovať o to, že jej ďalší
výcvik bude omnoho komplikovanejší než čakala.
A práve
plánovala všetkým dokázať, že na tom nie je až tak zlé, že nie je zlomená len
preto, že prišla o svojho majstra, že ho už nemôže viac vidieť a spoliehať
sa na emocionálne puto, ktoré sa medzi nimi vytvorilo.
Chcela
začať od Padmé. To, že ju navrhla za svoju asistentku bolo možno presne to, čo
potrebovala, aby sa prebudila z toho zmätku, ktorý v nej vyvolal on.
Najprv
z toho nemala veľkú radosť, ale teraz to už bolo omnoho lepšie, keď si
uvedomila, že bude pracovať priamo pod jej vedením, cítila sa omnoho istejšie.
Predpokladala, že práve od nej sa toho asi naučí najviac, čo sa týkalo
záležitostí podobného druhu.
Privrela
oči, cítila na tvári príjemný vietor a keď ich otvorila, nechala sa
absolútne pohltiť tým výhľadom, ktorý na ňu pôsobil priam upokojujúcim dojmom.
No
zároveň podliehala tým jemným odtieňom chladu, ktoré v nej stihla
zaznamenať. Stále bola poznačená tým strachom, jej sila, akoby sa s ním
spojila a nebolo možné ho od nej oddeliť.
Nenachádzala
viac pokoj ani chlad ale pohyb a nemilosrdnú túžbu niečo práve teraz
urobiť, čokoľvek čím by vyvrátila všetky tie reči, ktoré okolo nej prúdili,
reči o tom, že Skywalkera nezvládne, že kým ju jej predchádzajúci majster
rozmaznával, on ju zrejme dokáže zničiť. Cítila to z tých ich súcitných
pohľadov, nemohla sa k nim ani len priblížiť, lebo sa obávala, že
vybuchne, že povie niečo, čo by mohla neskôr ľutovať. Nevedela odkiaľ niečo
také zobrali ani kto si dovolil to začať šíriť, no už to narástlo do rozmerov,
ktoré nebola ochotná tolerovať.
Preto
bola rada, že je tu, obklopená silou a aspoň na istý čas sama, akoby
oddelená od vplyvu tých ostatných.
No
cítila sa dobre, lepšie než predtým, keď mala možnosť pracovať priamo
s osobou, ktorej dôverovala a ktorú svojím spôsobom obdivovala.
Netušila,
že bude večer tráviť práve tu, v súkromnom apartmáne senátorky Padmé.
A už
vôbec nie to, že tu ostane sama, kvôli tomu, že jej protokolárny droid sa kamsi
zatúlal a ona sa rozhodla ho ísť hľadať, dokonca trvala na tom, že pôjde
sama a požiadala Theiu, aby na ňu počkala v jej apartmáne.
Mali
spolu prebrať ešte nejaké organizačné záležitosti a Padmé ju aj pozvala,
aby sa trochu pozhovárali, nepochybne ju chcela trochu povzbudiť potom jej poslednom
neúspechu, čo Theia vskutku dokázala oceniť. Mala čas až po prednáške
z komunikácie a senátorka mala tiež ešte nejaké povinnosti, preto sa
ich súkromné stretnutie posunulo na neskoršie obdobie.
Musela
uznať, že senátorka má veľmi pekný byt, cítila sa tu dobre, lepšie než
predpokladala.
Všetko
tu bolo také čisté, vyžarovala z toho príjemná energia, ani len náznak
akejkoľvek temnoty.
Náhly
nárast sily však upútal jej pozornosť a keď sa otočila, vskutku na ňu
čakalo jedno z tých prekvapení, ktoré o takejto hodine na tomto
mieste absolútne neočakávala.
„Majster?“
„Čo
tu robíš? A prečo si takto oblečená?“ jeho hlas bol prísny, takmer až tvrdý.
Uvedomila
si, že má na sebe len domáce šaty, do ktorých sa prezliekla po prednáške,
nepochybne pod vplyvom toho, že ju senátorka požiadala, aby prišla oblečená
neformálne, aby si urobili takpovediac jeden z tých príjemných večerov,
aké si zvykli robiť dievčatá na Naboo, ako dve krajanky, ktorými nepochybne aj
boli.
Nič
proti tomu nenamietala, zvolila si odev, v ktorom sa cítila voľne a takmer
až v bezpečí. Počas tohto večera sa nechcela cítiť ako padawanka, túžila
po úniku, po niečom, čo by jej opäť dalo nádej, že neskôr, keď si ten odev opäť
oblečie, nebude čeliť tomu strachu, ktorý nedokázala odbúrať.
Mala
však zo sebou svetelný meč, no bol umiestnený v tom novom opasku, takmer
až neviditeľný.
Skúšala
si ho, keďže bol súčasťou tých nových šiat a chcela si naňho trochu zvyknúť.
Neočakávala
však návštevu podobného druhu a už vôbec nie o takomto čase.
Práve
teraz sa pred ním cítila, akoby bola snáď odhalená viac než by mala, aj keď to
nebola pravda.
A keď
jej pevne zovrel ruku, opäť takmer stratila kontrolu nad svojou silou. To jeho zovretie bolo takmer bolestivé.
„Majster,
ja len...“ chcela mu to vysvetliť, no tlak jeho sily jej bránil hovoriť.
„Poslal
ťa, on poslal ťa on, aby si zistila...“
„Nerozumiem,
majster... ja len... Nikto ma nepozval...“
Nevedela, prečo sa tak
veľmi hneval. Neurobila predsa nič zlé, to čo robí v čase svojho osobného
voľna je len a len jej vec.
„Pokúšaš sa ma provokovať,
myslíš si, že ti to budem tolerovať, len preto, že som tvoj majster... myslíš
si, že sa môžeš miešať do mojich vecí... kto ti dal právo na to...“ kričal na
ňu a cítila ako sa jej sila dostala do kontaktu s tou jeho, pátral v jej
mysli dosť bolestivo a ona sa nedokázala brániť, chcela, no bolesť bola
silnejšia a dnes jej nevládala čeliť.
„Majster, prosím, ja...
neviem... prečo sa...“
Nepočúval ju, vôbec nebol
ochotný sa niečím takým čo i len zaoberať a v nej narastala
panika.
„Doplatíš na to, sa
postavíš proti mne a budeš poslúchať jeho, nevieš si predstaviť, čo ťa
čaká...“
„Majster, ja naozaj
neviem, o čom to...“
Držal ju za obe ruky,
opäť príliš blízko seba, nevedela sa z toho spamätať, z tej jeho
blízkosti práve teraz veľmi neželanej a takmer až hrozivej.
„Generál Skywalker...“ ozval sa za nimi
vyrovnaný hlas senátorky Padmé.
„Pán Annie?“ oslovil ho
aj 3PO, ktorý prišiel s ňou.
Bola to vskutku
nepríjemná situácia a Theia si uvedomovala, že práve teraz je to ona, kto
je tam navyše.
No malo to aspoň jednu
výhodu, Skywalker ju pustil.
Ruky si takmer ani len
necítila.
„Ja radšej prídem inokedy, senátorka, ak
dovolíte...“
„Zrejme to tak bude
najlepšie, Theia, neskôr si to vynahradíme, predpokladám, že generál Skywalker
má pre mňa správu mimoriadneho významu...“ obrátila sa k jej majstrovi.
Theia rýchlo prikývla a odišla
z apartmánu.
***
Dívala
sa na modriny, ktoré ostali na jej rukách po jeho dotyku. Nevyzerali ako
zranenia z tréningu, dúfala, že sa čoskoro zahoja, no pochybovala o tom,
že ona tak skoro zabudne na to, čo sa stalo.
Niečo
v nej, akoby sa otvorilo, akási takmer až neurčitá bolesť, ktorá súvisela
opäť s tým jeho odsudzujúcim pohľadom.
Začínala
veriť tomu, že si skutočne želá ju zničiť, že mu prekáža už čo i len jej
prítomnosť v jeho živote.
Nechcela
pátrať potom, čo tam robil, vedela, že tí dvaja sa poznajú z niekoľkých misií
a možno boli práve teraz opäť súčasťou niečoho, čo by nikto z padawanov
nemal vedieť, vedela, že je to práve on, kto senátorku často dostal z nebezpečných
situácii, netúžila to nijako bližšie rozoberať, dôležité bolo len to, že jej
očividne nedôveruje, že všetky tie reči o tom, ako ju chce prijať za svoju
boli len lži, prečo by ju inak obvinil, že sa tam objavila na príkaz nejakej
ďalšej osoby, ktorú by mohla rešpektovať viac než svojho súčasného majstra.
Bola
veľmi sklamaná z jeho prístupu, akoby to popoludnie, keď si myslela, že by
si mohli porozumieť, bolo zrazu takmer až nekonečne vzdialené, len prázdne
sľuby a nič viac.
Len
prázdne sľuby, po ktorých prišli už len obvinenia.
***
