Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Mala
na sebe dlhé biele šaty pomerne jednoduchého strihu.
Podľa
zadania, ktoré zužovalo výber na
čiernu alebo bielu, si napokon vybrala jedny z tých, z ktorých mala
lepší pocit a aj Agápe tvrdila, že majú niečo do seba. A Tamira,
ktorá tiež aktívne pomáhala, takisto preferovala okrem iného aj tento model. Aj
ona to tak cítila, keď si ich obliekla, bola už upravená aj meč bol na svojom
mieste. No aj tak sa nemohla zbaviť nervozity spojenej s týmto podujatím,
pri ktorom nebude mať tých svojich.
Okrem
Ivora, o ktorého účasti sa dozvedela od Agápe, ktorá si s ním stále
dosť aktívne písala. Theia už začínala mať podozrenie, že je zamilovaná, no
snažila sa na to priveľmi neupozorňovať. Čo však neznamenalo, že dovolí, aby
jej kamarátke spôsobil utrpenie. Narazili na istú hranicu, za ktorou už mohli
byť len všetky tie problematické záležitosti... No nemienila jej nič vyčítať.
Vedela,
že by sa to nestretlo s pochopením a niekedy bolo možno lepšie,
zotrvávať v blaženej nevedomosti a veriť tomu, že sa vôbec nič
nedeje, než čeliť nepríjemným následkom.
Predpokladala,
že bude súčasťou zvyčajnej spoločnosti sprevádzajúcej senátorku Padmé. Na
stretnutie s ňou sa tešila, dúfala, že bude mať lepšiu náladu než
naposledy, že spolu budú môcť hovoriť o ich domove. O tých
záležitostiach, s ktorými mohla prísť kedykoľvek práve za ňou.
So
svojím majstrom veľmi nehovorila, od toho stretnutia s Káinom si držala
väčší odstup než zvyčajne, či už pri meditácii, tréningu so svetelným mečom,
alebo pri lietaní, všetko prebiehalo v akomsi pomerne neurčitom tichu,
ktoré sa ani jedna zo zúčastnených strán nesnažila narušiť.
Musela
myslieť na tú ich poslednú dnešnú hodinu...
„Majster, je všetko v poriadku?“
opýtala sa, keď sa jej podaril ten posledný úder a jeho meč skončil na
zemi. To sa stalo vôbec po prvý raz a mala by z toho radosť, nebyť
toho, že on sa vôbec na tej boj nesústredil.
„Áno, iste...“ povedal skôr tej
stene, než jej, lebo na ňu ani len nepozrel.
„Pokračujeme...“ pritiahol si meč
späť silou a opäť bola konfrontovaná len s veľmi slabou mierou odporu
z jeho strany. Očividne nemal chuť ju učiť.
No nemyslela si, že to súviselo
priamo s ňou, nič hrozné sa predsa medzi nimi nestalo.
A tento jeho nový výraz ešte
nepoznala, nevedela, kam by ho mala zaradiť.
Nateraz
to vyzeralo tak, že jej majster má svoje vlastné starosti, s ktorými ona
nič nemôže urobiť. Teraz ju to ani tak
veľmi netrápilo a nepredpokladala, že by sa to malo v dohľadnej dobe
zmeniť. Počítala s tým, že po stretnutí s Káinom, bude ešte istý čas
podliehať tým svojim momentálnym náladám. Do istej miery mal pravdu, že ju to
do istej miery negatívne ovplyvní.
No
neľutovala to, aj napriek tomu, že mala ten pocit, časť z toho
predchádzajúceho zmätku v nej, akoby sa vyriešila už len tým, že aj
z jeho strany tu stále bolo to spojenie, ktoré ona sama považovala za
neoddeliteľnú súčasť svojho detstva a dospievania.
„To
je už toľko hodín... už je časť ísť...“ vyhlásila Theia skôr pre seba, než pre
Šestku, ktorá sa práve teraz krútila okolo stola, na ktorom ešte boli zvyšné
sponky.
„Tak
poď radšej ťa vypnem...“ pomaly položila ruku na jej hlavu a tou druhou
našla príslušný spínač.
Tá
energia v nej zhasla a ona si uvedomila, že začína byť tiež obklopená
jej silou, ktorá síce nemohla nahradiť technickú nevyspelosť šestky, no
definitívne ovplyvňovala jej osobnosť ako takú. Tá stránku takzvanej duše
strojov, ako to občas nazývali isté k tomu povolané osoby. Šestka bola
nateraz v bezpečí a vhodne umiestnená tak, aby sa jej nepodarilo
nikde sa zapliesť.
A ona
sa s ňou ešte raz pohľadom rozlúčila, predtým než si vzala svoje veci
a tie dvere sa za ňou definitívne zavreli.
***
Palpatínova rezidencia
skutočne zodpovedala tomu najvyššiemu štandardu. Ona sama si nevedela
predstaviť, pozoruhodnejšie miesto. Vkusne zariadené, aspoň čo sa týkalo tých
miest, ktoré boli prístupné pre návštevy a tých sa mienila aj držať.
A tá hlavná sála,
nuž bolo sa na čo dívať, ešte aj ona nedokázala odtrhnúť zrak od niektorých
vskutku zaujímavých efektov, ktoré nedokázala ani len popísať a už vôbec
nie poriadne pomenovať, no výsledky efekt bol vskutku pozoruhodný.
„Ahoj, Theia...“
pozdravil ju Ivor.
„Ahoj...“ dosť stroho sa
s ním zvítala a istý čas zvažovala či sa nemá pridať k nim.
Predsa len prišla sem
takpovediac sama za seba a predpokladala, že najlepšie bude nájsť si
nejakú vhodnú spoločnosť, v ktorej by našla aspoň istú mieru podpory. Než
sa naslepo vrhnúť do nebezpečenstva.
Preto s ním prehodila
pár slov, bol k nej v podstate milý, čo dokázala vskutku v takýchto
chvíľach oceniť.
Bol tam ešte s pár prívržencami
senátorky Padmé, no jeho mladú zamestnávateľku Theia nikde nevidela.
„Senátorka Amidala prišla
s vami, rada by som ju opäť videla...“
„Nie, obávam sa, že nie,
senátorka sa necítila dobre...“
Theia pomaly prikývla.
Tak tentoraz to skutočne
nevyzeralo veľmi dobre, týchto ľudí poznala len veľmi zbežne a zdalo sa,
že sa predsa len bude musieť držať Ivora, ak jej to teda dovolí, čo ešte stále
nebolo isté.
