Temná strana sily 14. kapitola 2/3

Názov: Temná strana sily

postavy: Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het

obsah: „Keď mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“ 

poznámka: nuž ... 

 Pre Farah.

Dosť dlho mlčala.

Nebola schopná im na to nič povedať. Potrebovala čas, na to, aby si dokázala utriediť svoje myšlienky a zo všetkého sa spamätať. To, čo cítila však práve teraz nebolo prvoradé, stále ešte plnila svoju misiu. Bola jej zverená senátorkina bezpečnosť, na to sa práve teraz snažila myslieť. A potlačiť všetko ostatné do úzadia, formou akejsi tichej vnútornej meditácie, techniky, ktorú ju naučil samotný Káin. Pomohlo jej to, aspoň nateraz, aby zvládla ten tlak.

Nevedela, čo ju práve teraz tak veľmi ťaží, mama Káina veľmi rada, ľúbila ho, bol spojením s jej minulosťou, ktorého sa odmietala vzdať, no predsa sa jej zdalo, akoby niečo práve teraz nebolo v poriadku.

Nemala však nárok na to, aby sa zaoberala sama sebou, pri pohľade na svojho bývalého majstra, si to uvedomovala, viac než kedykoľvek predtým, čo všetko práve teraz záviselo len a len od nej. Snažila sa samú seba presvedčiť o tom, že je to tak.

„Theia, ja... nevedela som ako ti to všetko povedať, viem, že nie je vhodný čas, ale dúfam, že ...“

Slzy v očiach jej matky, to nečakala, netušila, že vôbec ešte dokáže plakať.

Nechcela uviesť matku do nepríjemnej situácie a už vôbec nie je trápiť. Stačilo to, čo cítila, keď sa na ňu dívala, nechcela, aby ľutovala, že prekonala svoju uzavretosť a rozhodla sa s ňou podeliť o pravdu, čo nepochybne bolo ťažšie, než by sa mohlo zdať.

 „Dobre, mami, ja... rozumiem ti, aspoň sa o to snažím, no istý čas mi potrvá, kým sa si na to zvyknem, no predpokladám, že je už najvyšší čas, aby sme robili spoločnosť senátorke a jej rodine, tak ako to bolo dohodnuté...“ toho práve teraz bola schopná a považovala to za svoju povinnosť potlačiť hnev, ktorý pociťovala a nedokázala ho úplne eliminovať, akoby bol práve teraz neoddeliteľnou súčasťou jej sily. Nechcela sa na nikoho hnevať, rozumovo všetko chápala, no jej pocity, smerovali len a len k hnevu.

„Otec, som rada, že si prišiel za mamou, že si sa tak rozhodol...“ obrátila sa k svojmu bývalému majstrovi. Bolo zvláštne to vysloviť, vôbec po prvý raz mať to  právo.

„Som na teba veľmi hrdý, Theia, chcem, aby si to vedela, že ma nič nepotešilo viac, než to, že si mojou dcérou...“

„Aj ja som veľmi šťastná, že si to práve ty...“ Objala ho, bez ohľadu na to všetko sa ho nikdy nedokázala úplne vzdať. Nebála sa toho, že by ho nedokázala prijať aj ako otca.

Aj ona cítila to spojenie s ním, nezmazateľné, iné než čakala, spojenie, o ktorom veľakrát uvažovala, vždy jej s ním bolo dobre, mohla mu veriť, mohol byť pre ňu pokojom a teraz už rozumela, prečo iné pocity, omnoho prudšie a nebezpečnejšie v nej prebudili, inú Theiu, tú Theiu, o ktorej existencii ani len nevedela. No práve teraz pochopila ten rozdiel, medzi jednou láskou a tou druhou.

***

„Nech sa stretneme ešte mnohokrát, nech je tento koláč symbolom toho, že nás vždy bude spájať sila...“ opakovala tradičný veršík, do ktorého si pridala svoje vlastné vyznanie.

Jeden rozlomila s matkou a jeden s otcom.

„Nech nás sila spája...“ potvrdil Káin jej vyznanie. Koláčový zvyk prebehol aj medzi senátorkou a jej rodinou, bolo to veľmi dojímavé, Theia cítila prítomnosť sily, medzi nimi, všade naokolo, tej sily, ktorá jej šepkala, že je v kruhu svojich blízkych, že práve teraz môže konzumovať toto puto, bez akýchkoľvek výčitiek.

Ich sladká chuť v jej prípade ochutnaná len symbolicky bola prísľubom ďalšieho stretnutia za rodinným stolom, súčasťou tradície, ktorú už dávno nemala možnosť uplatňovať.

***

Skontrolovala okolie.

Prešla všetkými úkonmi súvisiacimi zo zabezpečením ochrany jej zverenej osoby.

Nič. Žiadna hrozba. Žiadne výkyvy sily. Hrozná nuda. Myslela si, že doma sa bude cítiť dobre, no akosi jej to nevychádzalo, bola tu stratená, akoby nenachádzala istotu, akoby niečo dôležité stratila a už to nemohla viac získať späť.

Senátorka Amidala mala v úmysle sa ísť prejsť a ona ju sprevádzala. Snažila sa pôsobiť pokojne a vyrovnane a zapadnúť medzi ľudí, byť nenápadná a nedávať priveľmi najavo to, za akým účelom senátorku sprevádza.

Zatiaľ sa jej darilo zachovávať ten dojem, že všetko je  v najlepšom poriadku, aspoň navonok.

3Po a Šestka šli s nimi, obaja si už privykli na tento pre nich zvláštny stav a pomerne dobre spolupracovali. Aj keď 3PO pochopiteľne chýbal R2, čo stihol dnes zdôrazniť pri každej možnej príležitosti. No práve teraz sa dosť flákali kdesi vzadu, 3PO rozrušene gestikuloval a Šestka doňho tak trochu hravo vrážala. Theia sa však práve teraz medzi nich nemiešala, možno to tak bolo najlepšie, nechať ich, nech si s tým poradia.

„Je tu krásne, však...“ povedala jej senátorka, keď sa dostali bližšie k jej obľúbenému miestu, pod nimi bol jeden z tých krásnych a nezabudnuteľných výhľadov, vzduch bol svieži, plný príjemných vôní, spájajúcich sa s letom, ktoré tu malo svoju špecifickú vôňu a chuť.

Odpútala svoju pozornosť od sledovania okolia a zdvihla k nej zrak.

„Áno, iste...“ súhlasila napol ešte stále stratená v myšlienkach, napol sledujúca silu.

Senátorka už nič viac nepovedala, len tam stála, dívala sa nadol a ona si plnila svoje povinnosti.

Medzi nimi nebola viac tá príjemná harmónia aj z jej strany cítila nepokoj, nespokojnosť, a možno aj niečo... akýsi iný vplyv sily, na ktorý sa zamerala práve teraz. Cítila ho už aj predtým, rozoznať to nebolo jednoduché, ale nie nemožné.

Teraz, keď začala počúvať, uvedomila si, koľko jej toho opäť uniklo.

Iný vplyv sily, kvôli ktorému vyslovila jednu z tých otázok, ktoré by možno nemali byť súčasťou ich terajšieho napätého vzťahu.

„Ste tehotná?“

Senátorka Padmé sa k nej obrátila.

„Áno, Theia...“ pripustila tú možnosť, ktorá zdanlivo akoby vysvetľovala všetko, jej zvláštne nálady, jej náhlu túžbu po domove, ten jej zmenený pohľad.

„Prepáčte, ja... nemala som sa na to pýtať...“ nemala v úmysle to vysloviť nahlas, akosi sa to stalo, zrejme pod vplyvom všetkých tých udalostí, jej to práve teraz vykĺzlo.

„To je v poriadku, možno je dobré, že si mi práve teraz položila túto otázku... možno je čas, aby som o tom s niekým hovorila. Dosiaľ som sa ani len neodvážila o tom premýšľať. Priznám sa, že neviem, ako im to mám povedať...“

„To je v poriadku, možno je dobré, že si mi práve teraz položila túto otázku... možno je čas, aby som o tom s niekým hovorila. Dosiaľ som sa ani len neodvážila o tom premýšľať. Priznám sa, že neviem, ako im to mám povedať...“

„Uvidíte, že vás všetci podporia, vaši rodičia aj otec dieťaťa... A keby aj nie, viete, že ja a môj svetelným meč sme vám plne k dispozícii pri intenzívnom vyjednávaní vám aj vášmu dieťaťu... A takisto aj tuto Šestka sme vám kedykoľvek k službám... a nepochybne aj 3PO.“

„Áno, ako hovorí slečna Theia, presne tak,“ ochotne prisvedčil protokolárny droid.

„A tiež si nemyslím, ak dovolíte, mne samotnému vyjadriť svoj názor, že by sa niekto odvážil čo i len... niečo namietať proti takej skvelej správe, skutočne gratulujem...“

„Ďakujem vám, za vašu podporu.“

Senátorka sa konečne aspoň trochu usmiala.

Domov sa už vrátila omnoho pokojnejšia a Theia poslala ďalšiu správu svojmu majstrovi, v ktorej sa však nezmienila o týchto nových skutočnostiach, lebo senátorka Padmé ju požiadala o diskrétnosť. A aj keby to neurobila, nebola to práve záležitosť, ktorú by si priala rozoberať so svojím majstrom. 

poznámka: čaká nás jeden Thein dielik a potom tá bonusová časť z pohľadu Anakina :D eh, teda ked ma neskolí tá kríza, ktorej momentálne čelím... 

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola