Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad
***
„Mohli
ste si pokojne požičať moju padawanku, majster, ak to bolo až také vážne...“
povedal Skywalker generálovi Kennobimu, keď ho po dlhšom čase prišiel navštíviť
do provizórnej nemocnice pre klony, v ktorej sa istý čas musel zotavovať.
Šlo
o nejakú záležitosť týkajúcu sa vojvodkyne Satine, ku ktorej zrejme
Obi-Wan prechovával city, aspoň všetci o tom takpovediac vedeli, no keďže
sa voči rádu ničím neprevinili, bolo to takpovediac jedno z tých tajomstiev,
ktorých sa nikto nedotýkal. Ona sama to zistila len nedávno a čiastočne to
pohlo tým jej usporiadaným svetom. Cítila
sa omnoho lepšie, keď zistila, že majster jeho druhu, nemohol odolať istým
spojeniam.
Prestala
pochybovať o tom, či do rádu patrí či je dostatočne silná, na to aby
zvládla ten tlak.
„Nemal
som to srdce vás rozdeľovať, hlavne nie potom, ako si ožil po Theinom
príchode...“ vyhlásil generál Kenobi. Aj keď na to, že ju nechal s ním mal
zrejme absolútne iné dôvody.
Theia
to považovala len za spôsob, akoby ich mohol oboch provokovať, keďže bola to
vskutku pravda, že odkedy sa k nemu vrátila, vskutku vychádzali spolu viac
než výborne a zrejme aj on si všimol, že už prešiel dostatok času na to,
aby skutočne fungovali ako jeden tým.
Ostala
so Skywalkerom, v podstate mu robila spoločnosť, ak sa to tak dalo nazvať,
keďže nebola požiadaná o nič iné, zrejme to tak zariadil generál Kenobi
a ona voči tomu vôbec nemala námietky. Bolo to iné, než keď trávila čas
s Padmé.
Skywalker
bol viac bezprostredný, pripravený podeliť sa s ňou o svoje bojové
skúsenosti.
A ona
si uvedomila, že má rada tie večery, keď sa spolu zhovárajú, keď ju učí
a nevyžaduje sa od nej nič iné, len to, aby mu venovala všetku svoju
pozornosť.
Jej
majster sa už zotavil a mali by sa v najbližšej dobe vrátiť do akcie.
Na čo sa čiastočne tešila, no aj sa toho obávala, lebo nevedela či dokáže
skutočne naplniť všetky jeho očakávania a takisto aj tie svoje.
Mohlo
sa stať takmer čokoľvek, na tú možnosť, že by sa sladké časy ich vzájomného
porozumenia mohli veľmi rýchlo a dosť neslávne skončiť.
„Tak
neskôr, ešte budem potrebovať preväz...“ povedal im, keď sa s nimi
narýchlo lúčil, lebo sa ho práve chystal ujať lekársky droid.
A skutočne
mali možnosť vidieť, že sa už po ňom viac než nadšene zháňa.
„Naozaj
by ste ma tak ľahko požičali svojmu majstrovi a vôbec by som vám
nechýbala...“ dovolila si trochu majstra
podpichnúť aj Theia. Nemyslela to vážne, len pokračovala v tej hravej
bezstarostnosti, ktorú on sám dokázal v nej v poslednom čase
prebudiť.
„Chýbala,
viac než si vôbec dokážeš predstaviť... No povinnosť nás niekedy núti robiť aj
rozhodnutia tohto druhu...“ povedal to, bez toho, jednoducho to urobil
a ona nič viac nepotrebovala.
„Áno,
majster...vtom máte pravdu...“
Pokračovali
v poslednej prechádzke po tunajšej meditačnej záhrade, ktorá prispievala k rýchlejšej
rekonvalescencii.
Prešli
na svoje teraz už obľúbené miesto, ďaleko od všetkých a od všetkého, čo by
ich mohlo znepokojovať.
Mali
pred sebou ešte posledný deň, jeden z tých, potom na nich čakala už len služba
a spomínaná povinnosť.
V majstrovi
práve teraz nevidela temnotu, bola tak vzdialená tomu čo prežívala s ním,
tým pokojným dňom, ktorým bolo tak ľahké
podľahnúť. No bol to iný druh pokoja, iný než ten, čo ju dokázal dostať
do nepríjemných stavov. Tento pokoj sa jej páčil, bola by schopná si naňho
zvyknúť a prijať všetko, čo so sebou prinášal.
Pokračovali
v tom malom silovom cvičení. Skywalkerova sila už bola opäť stabilizovaná,
jej prúdenie bolo v poriadku a pohyb predmetmi nebol ničím obmedzený.
Cvičenie
s guličkou dopadlo veľmi dobre a Theia musela uznať, že je skutočne
pripravený vrátiť sa do aktívnej služby.
Skúsila
to aj ona, nebolo na tom nič mimoriadne, len základné cvičenia, len drobné
postrčenia silou.
A keď
skončila na istý čas sa uvelebila na mäkkej tráve. Páčilo sa jej to,
pripomínalo jej to tie príjemné aspekty týkajúce sa jej domova, tie ktoré dokázala
prijať bez trpkosti, ktorej sa ešte úplne nezbavila.
„Myslíte
majster, že sa nám podarí ukončiť vojnu, že raz budeme opäť strážcami mieru a ak
k tomu aj dôjde, čo vlastne potom budeme robiť?“ položila mu jednu z tých zložitejších
otázok.
„Ja
by som o niečom vedel...“ naklonil sa k nej.
„Anakin...“
hlesla znepokojene, bol príliš blízko, priveľmi na to, aby... Už sa občas
odvážila použiť jeho meno, stále ešte nie dostatočne často na to, aby sa to pre
ňu stalo automatickou činnosťou, no v tomto smere urobila dosť veľký
pokrok.
„To
predsa...“ dodala rozrušene, keď sa neodtiahol a ona pocítila opäť na
svojich perách, dotyk tých jeho. Jeden z tých, ktorý ju zbavoval
schopnosti myslieť.
predchádzajúca časť nasledujúca časť
