fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
poznámka: pauza bola síce krátka, ale pomohla... a teraz to zas ide
Pre Petriku.
Berie
ich vzťah vážne. To povedal a ona na to nedokázala len tak ľahko zabudnúť.
Počas tých troch mesiacov, pokojných a bezproblémových, prežívala ďalšie
z tých príjemných období, kedy si bola istá sama sebou, no zároveň si
pomaly začínala opäť uvedomovať, že jej šťastie by nemalo závisieť len od neho,
akoby sa čiastočne s týmto pocitom v nej prebúdzala neistota spojená
s blížiacimi sa Vianočnými sviatkami.
Nepochybne
preto už dlhší čas Hagrida nepočúvala. Pomáhala mu práve teraz s výberom
vianočného stromčeka do veľkej siene.
Boli
spolu v zakázanom lese a ona zúžila výber na jeden mimoriadne krásny
stromček.
Len
pred malou chvíľou ho Hagrid zoťal. Pomerne šikovne, ak mala pravdu povedať, mu
padol k nohám.
A teraz
ho už len čistil a popritom sa s ňou zhováral, hovoril vlastne len
on, lebo Myrtla a vôbec nedokázala sústrediť.
No
spozornela, keď začula, ako povedal.
„Budú
sa diať veľké veci...“
„Veľké
veci, o čom to....“
Usmial
sa.
„Všecko
sa plánuje vo veľkom, Dumbledore povolil už ples aj keď sa o tom ešte
nehovorí oficiálne ništ, no ja už viem od Binnsa, že k tomu teraz isto
dôjde... a ja môžem ísť tiež, dostal som povolenie, pozrieť sa tam...
ja... chcel by som ťa, pozvať teda, ako kamarátku... len tak, ništ vážne...“ díval sa na svoje ruky, keď jej to hovoril a hlavu
mal sklonenú.
„No
pochopím... ak nebudeš môcť so mnou...“ dodal ešte o niečo tichším hlasom.
„Rada
s tebou pôjdem...“ nepredpokladala, že by na tom skutočne niekomu
záležalo.
A Tom
si už zvykol, že sa s Hagridom kamaráti. A nedávno zistila ešte niečo
o čom nedokázala prestať premýšľať. Jednoducho si nemohla pomôcť...
Pred dvomi týždňami...
„Pán profesor...“
Oslovila Binnsa, práve keď sa chystal
zmiznúť cez tabuľu po skončení hodiny, ako to mal zvyčajne vo zvyku.
Otočil sa k nej. Prekvapený tým,
že sa vôbec niekto podujal na to, aby ho oslovil. Ostala tam sama, lebo všetci
sa z tejto hodiny po prebudení, ponáhľali... Ona však práve teraz uvítala
tú možnosť a doslova na ňu čakala.
„Slečna, slečna... Waterfallová?“
vyhlásil neisto.
„Warrenová...“ opravila ho opatrne.
Nezvykol sa urážať no práve teraz, počas jednej z tých najnudnejších hodín
na škole, pochopila, že má pred sebou osobu, teda presnejšie povedaná ducha,
ktorý by mohol istým veciam rozumieť a ona by sa ho na to mohla spýtať,
bez toho, aby si vyslúžila posmech či zbytočne na seba upriamila pozornosť.
„Áno, iste, ako vravíte...“ stále na
ňu hľadel dosť zarazene. „Máte nejaké pripomienky k vzburám...
„Nie, pán profesor, len by som sa vás
chcela opýtať, viete niečo o Gauntovcoch... snažila som sa niečo nájsť v knižnici,
no vždy, keď som sa o to pokúsila, “
„Gauntovci, drahá slečna Warrenová,
patria k starobylým čistokrvným rodom, nanešťastie už dlhší čas
nemajetným, Morfin Gaunt, súčastný držiteľ titulu si si v súčasnosti odpykáva
svoj trest v Azkabane, za zabitie, akýchsi Riddlovcov... muklov, ktorí sú
jeho najbližšími susedmi...“
Nič
viac jej nepovedal, odporúčal jej síce nejaké knihy, ale ani jednu z nich v knižnici
nenašla.
Knihovníčka
jej o nich nevedela nič povedať, skôr ju viac-menej vypočúvala, tak ako to
mala vo zvyku, keď niekto chcel knihy, ktoré neboli súčasťou odporúčanej
literatúry.
Našla
len pár neúplným zmienok, no nič mimoriadne, niekto zrejme vynaložil veľké
úsilie na to, aby sa toho všetkého zbavil a odradil aj prípadných
zvedavcov. Nech už to Tom urobil z akéhokoľvek dôvodu, jej neprislúchalo
ho súdiť a žiadať o vysvetlenia. Mala by jej prísť ešte jedna kniha, ale až po
Vianociach, nie skôr a nevedela, či to už nebude neskoro, či vtedy keď
uplynie ten čas, ktorý si on stanovil, bude mať ešte náladu sa tým zaoberať.
Už
len to, z akej rodiny pochádzal ju samú dosť zneisťovalo, lebo teraz už definitívne
vedela, že nie je taký ako ona... že je jedným z nich.
No
aspoň sa dozvedela viac o smrti Tomovho otca. Aspoň predpokladala, že ide
oňho a o jeho rodinu.
Bolo
to vskutku hrozné, že boli takto zavraždení, jedným z čarodejníckej vetvy
Tomovej rodiny, nepochybne blízkym príbuzným. Dosiaľ nenašla odvahu na to, aby
sa na to Toma priamo opýtala, no tušila, že to vie, že ju nespúšťa z očí,
no to, že o tom mlčala, že dosiaľ neprezradila ani jedno zo svojich
zistení, nikomu ďalšiemu, zrejme stačilo na to, aby ju aspoň v tomto ohľade
považoval za dôveryhodnú.
