Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad
Poškodená
pamäťová banka medicínskeho droida. To bolo nutné urobiť, aby sa vysporiadala
zo zisteniami, ktoré otriasli jej svetom. Už dlhšiu dobu sa cítila slabšia
a boli tu isté náznaky, ktoré sa pokúšala ignorovať, no teraz, keď to
počula, keď už viac nemohla utiecť pred pravdou, vskutku nevedela, čo by mala
urobiť. A ani teraz nebola práve v pozícii, ktorá by jej dovoľovala
o tom premýšľať. Stála vedľa generála Kenobiho, na mostíku, spolu
s ním sledovala postup eskadry tieňov.
Snažila
sa sústrediť, sledovať situáciu, byť pripravená, no nedokázala to, zvesila
plecia a jej celkový postoj
prezrádzal, tú bezradnosť, ktorú v sebe cítila.
Jej
majster opäť bojoval, no ona bola práve teraz len jeho vonkajšou podporou,
aspoň doteraz, keďže nevedela, čo sa stane, potom, ako skončí tento útok.
Anakin ako vždy šiel dopredu, ich najlepší pilot, o tom nebolo viac
pochýb, aj ona si práve teraz priala byť tam, aspoň s časti... Aj ona si
priala ísť dopredu a neobzerať sa späť. Nemusieť zodpovedať za svoje
chyby, za svoju slabosť, ktorá do jej života priniesla príliš ťažké
rozhodnutia.
Predtým
bolo všetko jednoduché, objavili v nej silu, potom rád a jeho úlohy,
štúdium a priateľstvo s Gwainom ale čo teraz? Čo si vybrať
a čoho sa zriecť, ktorú cestu prijať za svoju. Ako potlačiť ten hrozný
zmätok a šok, to zdesenie, podriadiť sa tomu k čomu ju vedie rozum
alebo city, nechať ich aby ju ovládli, aby sa jej opäť vymklo všetko spod
kontroly.
Všetko
to, čomu verila bolo práve teraz tak ďaleko od tej Theii, ktorou bola dnes.
Čiastočne akoby mali pravdu, niečo v nej sa zničilo, niečo v nej bolo
rozbité a už vnímala silu inak. Obávala sa toho, že sa už nikdy nedokáže
vrátiť späť, nie bez rizika, že stratí aj to posledné čo z nej ešte
ostalo.
Pocítila
dotyk generálovej ruky na svojom pleci. Sila v ňom bola taká vyrovnaná,
taká upokojujúca, aspoň čiastočne podliehala tomu, že aj ona by taká mohla byť,
že príde obdobie, keď sa to skutočne stane a všetko ostatné, to budú už
len tiene, len voľby, ktorým bolo nevyhnutné čeliť.
„Všetko
v poriadku, Theia...“ opýtal sa takmer nehlučne.
Prikývla,
no nedívala sa mu do očí, nedokázala to, nie potom, ako zradila samú seba.
Mlčala.
Aj
keď všetko v nej kričalo, aby ho neskôr požiadala o rozhovor, aby to
bol práve on, komu bude môcť veriť.
Nemala
v úmysle to povedať svojmu majstrovi, nie to v žiadnom prípade
a vôbec nie teraz, keď si ani ona sama nebola istá, ako sa k celej
záležitosti postaví. No už teraz vedela,
že to bude veľký problém, niečo ako jedna z tých najťažších skúšok.
Niektoré
veci jej boli vzdialené, no ďalším zrazu porozumela až príliš dôverne a vedela,
že už nikdy nedokáže súdiť tak prísne.
***
Vrátil
sa.
Nečakala
naňho, bola len unavená, všetko v nej ovládala tá nekonečná únava.
„Theia...“
oslovil ju, no ona nereagovala, do jej mysle sa tlačili ďalšie pochybnosti,
ďalšie výzvy a ten strach, ten nekonečný strach stúpal a ona sa bála,
že sa v ňom utopí.
Natiahol
ruku, akoby sa jej chcel dotknúť, no ona nevedela, či by ju mala prijať, či by
mala opäť narušiť ten odstup medzi nimi.
„Majster,
nie ste zranený, nie je to...“
„Nič
sa nestalo, bolo to také ako zvyčajne, nič mimoriadne...“ počula ako o tom žartoval a za
iných okolností by ju to pobavilo, ale nie teraz, teraz sa nemohla len tak usmievať,
keď vedela, čo jej hrozí, čo hrozí im obom.
„Obi
Wan mi povedal, že si sa necítila dobre, že si bola nesústredená, mám to snáď
chápať tak, že ja som príčinou toho, že si ako mi to povedal, absolútne
rozptýlená a príliš ovplyvnená mojím spôsobom výučby...“
„Obávam
sa, že áno...“ dotkla sa jeho rúk, prijala to nemilosrdné prúdenie sily
a nechala ho, aby ju objal.
„Budeme
musieť istý čas stráviť meditáciami, maličká, cítim, že začínaš strácať
rovnováhu, nemal som v úmysle ťa rozhodiť, nie takýmto spôsobom... preto
som požiadal, o skorší termín na dva mimoriadne meditačné týždne, zajtra
odchádzame... Obi Wan usúdil, že to obaja skutočne potrebujeme a podporil
ma pred radou, ktorá nám ich odsúhlasila. No bol to ťažší boj, než keby sme
bojovali so sitským lordom.“
„Rozumiem,
majster...“
„Budeme
spolu, na mieste, ktoré si vyberieme...“ pošepol jej a ona opäť len kývla
na súhlas.
Opäť
s ním nedokázala hovoriť.
Kedykoľvek
predtým by sa na to tešila, znelo by to takmer ako jedna z tých vecí,
ktoré by si priala najviac, aby bol s ňou, opäť inak než ako jej majster
a počas tých bojov.
No
teraz to nedokázala, nie pod vplyvom toho rozhodnutia, ktoré niesla na svojich
pleciach.
predchádzajúca časť nasledujúca kapitola
