Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
poznámka: nuž ... opäť Thein pohľad
No
nemala čas na to ďalej myslieť a už vôbec nie trápiť sa čímkoľvek iným,
bolo viac než nutné sa opäť pohnúť vpred.
„Teraz,
Theia...“ počula, ako to jej majster vyslovil a skutočne nadišiel ten
vhodný okamih. Cítila to. Tú silu spojenú s tým ďalším úderom sily. Na
prerazenie ich obrany.
Počúvla
ten impulz, odhodila zaťažujúci strach a používala svoj svetelný meč. Nič
nebolo krajšie než počuť opäť jeho zvuk. Nechať ho, aby konal svoju povinnosť.
Vnímať
ten jedinečný kontakt so silou, ktorá v nej bojovala. Aj napriek
pochybnostiam sila bola stále tu, už ju viac neopúšťala.
Do
ich cesty sa však postavil ďalší súper. Theia bola odhodená na bok, dopadla na
nohy a musela sa postarať o droidov, ktorí sa na ňu snažili opäť
vypáliť.
„Otravuješ
až príliš, často Skywalker...“ odsekla
žena chladne. Blízkosť jej sily bola ako zovretie chladu. Ako ten mrazivý druh
sebaistoty, ktorý Theia nikdy nedokázala presne pochopiť.
Bola
to Asajj Ventress, učeníčkou sitského lorda. Jej predchádzajúci majster ju
varoval, aby bolo obozretná, keď sa dostane do kontaktu s ňou.
A vskutku mal pravdu. Nebolo v žiadnom prípade vhodné ju podceňovať,
aj napriek tomu, že jej výcvik neskončil, bola ďaleko pred Theiou, čo nebolo
vôbec príjemné pripustiť.
Jej
sila rástla a o vyspelosti jej bojovej techniky nebolo pochýb. Bolo
ťažké úplne preniknúť cez temnotu, ktorá ju sprevádzala.
„Tentoraz
to bude možno naposledy...“ sľuboval jej Skywalker.
V jeho
pohľade bola opäť tá temnota, to odhodlanie.
Ich
meče sa stretli. Červená sa pretla s jeho modrou. Prudko a rýchlo.
Podporená zvukom.
Ventress
používala techniku dvoch mečov, zastrašujúcu a znepokojivú.
Bolo
priam fascinujúce sledovať, ako proti sebe rozohrali jeden z tých
drsnejších bojov.
Aspoň
čiastočne.
Mala
plné ruky práce so svojou stranou, nepredpokladala, že sa v najbližšej
dobe k nim dostane, no zároveň ich čiastočne brala na vedomie ako dve
mihajúce sa body, kdesi na pozadí toho chaosu, ktorý vypukol, keď sa aj klony
posunuli dopredu.
Pomáhala
im v postupe, ako len najlepšie dokázala, no nestrácala z dohľadu ten
tlak sily.
Prikrčila
sa. Ďalší výbuch.
Akýsi
pohyb kdesi na pozadí, musela sa opäť vyhnúť zásahom, musela opäť odskočiť
a použiť meč na to, aby sťala hlavu jednému z droidov, ktorý sa
dostal priveľmi blízko jej skupinky.
Cítila
silnú spriaznenosť so svojím majstrom, ich puto bolo od istého času pevnou
súčasťou jej sveta.
Nepochybne
preto sa napokon dostala k nim. A dotkla sa toho druhého meča, s ktorým
sa stretla.
„Takže
to je to tvoje nové šteňa, Skywalker... Záleží ti na nej, výborne... s o to
väčšou radosťou skoncujem s vami oboma...“ jej pohľad priam pálil.
Bojovali,
neľútostne, bez oddychu.
Jej
slová v nej prebudili hnev, ktorý by nemal byť až do takej miery súčasťou
jej taktiky, no cítila ako plynie z nej pri každom ďalšom údere, ako sa
pozvoľna a priam ubezpečujúco dotýka majstrovej sily.
Spoločný
úder, pohyby, kopírujúce ich bojovú taktiku, už si na seba aj v tomto zmysle
zvykli a dokázali sa vzájomne dopĺňať, čo vôbec nebola až taká príjemná
úloha, hlavne nie na začiatku, počas tých prvých spoločných bojoch, kedy ešte
nevedela, natoľko predvídať jeho základné ťahy.
Ďalší
výbuch a hlasy kdesi na pozadí.
Krik
tých známych klasov a potom, chvíľkový úder sily, ktorý pocítila až kdesi
blízko hrdla.
Nepríjemná
technika, často využívaná tými, ktorý bojujú po boku nenávisti. Nemohla dýchať.
Technika,
ktorú jej Skywalker veľmi rád oplatil, keď na oplátku on takýmto spôsobom držal
ju.
Keď
jeho sila vzrástla hnevom a ona kričala.
Oddelili
ich akési padajúce úlomky, Ventress zmizla a ona cítila ako ju majstrove ruky včas
nútili ustúpiť.
Cítila
prudké pulzovanie svojho srdca, spojené s tým, ako ju držal a díval sa
na ňu, snažila sa pevne držať svoj meč a nestratiť ho, v celom tom
zmätku.
„Prepáčte...“
naznačila mu perami.
Zamračil
sa.
Z jeho
výrazu sa ešte nestratila temnota, no keď sa všetko ustálilo, už to bol opäť
aspoň čiastočne on, tá jeho príjemnejšia časť.
Jej
výkony v bojoch neboli v poslednej dobe veľmi závideniahodné. Bola
zmätená nesústredené a jej sila absolútne vyvedená z rovnováhy, nič
nepomáhalo, bola priveľmi pohltená výčitkami a strachom a pomaly sa
dostávala na okraj toho všetkého, čo sa na ňu mohlo každú chvíľu zrútiť.
A zvykla
si aj na tú temnotu, ktorá ho obklopila, ktorá zvýšila jeho silu no vzala mu
niečo veľmi hodnotné, niečo z toho života, ktorý bol v ňom predtým,
akoby odchádzalo, keď ho videla pohlteného tou temnotou. Nikomu sa o tom nezmienila
a on si dával pozor, pred rytiermi Jedi áno, ale pred ňou už nie. No vždy sa vrátil, odhadol tú správnu mieru.
Len
s tých pocitov čerpal, no nenechal sa nimi pohltiť. Niekedy si myslela, že
sa jej to len zdá, že je to len tá nevyhnutná agresia spojená s bojom a nič
viac. Ona sama niekedy pochybovala o ráde, od čoho ju dosť tvrdo
odhováral, bol opäť ich veľkým generálom, tým za ktorých bez váhania šli a aj
ona verila v neho, on vždy dokázal rozptýliť jej pochybnosti.
predchádzajúca časť nasledujúca časť
