fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
poznámka: trvalo to dlhšie, lebo nebola inšpirácia
Pre Petriku.
Stalo
sa to tak rýchlo. Tak nečakane. Ešte nedávno uvažovala nad tým, aké to bude,
keď počas Vianočného večierku bude mať po prvý raz skutočnú spoločnosť. Myslela
na to, aké to bude, keď opustí Rokfort, na druhú časť toho ťažkého posledného
roka... To všetko práve teraz ustúpilo do pozadia pod vplyvom toho strachu,
ktorý pocítila, keď sa priblížili k astronomickej veži.
Bolo
tam ticho, pusto a prázdno. Príliš ticho.
„Tom...“
pokúsila sa ho osloviť.
Bála
sa. Viac než kedykoľvek predtým, no nie o seba, bála sa oňho, že to urobí,
že kvôli získaniu moci sám seba zničí. Nezniesla by to, svoje vlastné zlomenie
by prežila skôr než to, aby on... všetko len tak zahodil.
„Tom,
prosím ťa...“
Nereagoval.
Len ju viedol ďalej a ona cítila ako sa každým ďalším krokom približuje
k niečomu, čo možno nebude chcieť pochopiť. Jej strach, akoby pre ňu nič
neznamenal a ona sa opäť utápala v trpkosti. Jeho zovretie bolo
silnejšie, než kedykoľvek predtým.
Bol
to on.
Lord
Voldemort.
V jeho
pohľade, v každom jeho geste, nachádzala toho druhého, toho nebezpečného,
na ktorého by sa mala báť čo i len pozrieť. Proti ktorého sile bola
bezbranná. Ani len nemyslela na tú
možnosť, že by mohla použiť svoj prútik, keď pocítila ľadový vplyv jeho mysle.
Už
to všetko chápala, no nechcela to prijať, to že by mohol, takýmto spôsobom
obsadiť školu, že to zrejme nie je len jediný cieľ. A to, o čom jej
hovoril sa skutočne stalo, no inak než si myslela.
To,
čo urobí s ňou akosi ustúpilo do pozadia, keď vyšli až hore, keď tam
uvidela stáť riaditeľa.
A akého
si mladého muža.
Marilo
sa jej, že ho odniekiaľ pozná, svetlovlasý, na pohľad veľmi pekný, určite ho už
niekde videla.
„Tak
si už tu...“
„Áno,
Grindelwald...“
Myrtla
cítila, ako ju Tom posunul viac pred seba.
„Vy
ste, ten Grindelwald?“ hlesla rozrušene.
„Áno,
moja drahá, ten o ktorom si už nepochybne počula...“
Jeho
povesť ho vskutku predchádzala.
Ten,
ktorý sa chcel stať Temným pánom, tam stál, mladý a nepoznačený časom.
Ten,
ktorý bol uväznený, aby neupadli do veku temna.
Toľko
sa o ňom obecne vedelo, no teraz, keď stál tu, nevedela, čo by si mala o ňom
myslieť.
Nevyzeral
vskutku vôbec zlovestne, ale len ako chlapec stratený v čase. Tak to bola skutočne pravda, čo sa o ňom
hovorilo, že tá moc, ktorú získal mu umožňuje starnúť aj mladnúť, že je to v jeho
prípade kruh, ktorý sa nekončí smrťou, ale len ďalším novým cyklom.
Boli
to všetko len legendy, len dohady, ktoré však práve teraz nadobudli na
reálnosti.
„Tak
ja vás, teraz nechám, s mojím dávnym priateľom... predpokladám, že si máte
toho ešte veľa čo povedať...“
Jeho
kroky ešte dlho doznievali na schodoch, kým sa Myrtla spamätávala z tohto zvláštneho
stretnutia.
A zrejme
nebola jediná. Dumbledore vyzeral zvláštne, akoby... nevedela to presne opýtať,
no keď sa obrátil k nej nadobudla ten dojem, že sa aj v ňom akoby
práve teraz niečo zmenilo.
„Pán
riaditeľ...“
„Slečna
Warrenová...“ oslovil ju, akoby si až teraz uvedomil jej prítomnosť.
„Videli
ste...“
Opäť
len prikývla.
„Áno,
bol tu, niekto ho vyslobodil a bol tu...“
„Prišiel
čas, to dokončiť, pán riaditeľ...“ počula chladný hlas Lorda Voldemorta. Jej
slová zanikli v jeho hlase. „Prijmete dohodu alebo budete čeliť následkom
s jej odmietnutia...“
„Nemôžem
prijať to, čo mi ponúkaš, Tom... ty to veľmi dobre vieš...“ ďalší nepatrný
pohyb z jeho strany, bolesť v jeho pohľade, skutočná a tak hlboká,
akú poznala aj ona.
„Len
som vám chcel pripomenúť to, čím sa vy tak často oháňate, tú vašu slabosť, za
ktorú zaplatíte... tak ako tí ostatní,
ktorí sa nechávajú ovládať slabosťami tohto druhu... A predpokladám, že
viete, čo to znamená, čeliť inému čarodejníkovi v duely, že ste to už raz
urobili a teraz budete mať možnosť si to skúsiť opäť...“
„Zachádzaš
priďaleko...To je len naša vec, slečna Warrenová tu nemusí byť, ona nemusí...“
„Áno,
to nepopieram, no pre vás to možno nebude až taká veľká strata, nech už to
dopadne akokoľvek, vy ste už svoje dosiahli... O tom či musí alebo nie
rozhodnem ja sám, to vy ste predsa verili, že práve ona ma zastaví, vďaka nej
ste mi dali druhú šancu a teraz vidíte, kam vás priviedla to, že ste
verili v druhé šance...“
predchádzajúca časť nasledujúca časť
