fandom: rps supernatural
pár: Misha Collins /Mark Pellegrino
varovanie: , fóbie, mladý tínedžer Misha,
dospelý Mark, Mark, vodcom hackerskej skupiny,
Mark-pokušiteľ, Misha_stredoškolák, Misha, s červenými vlasmi_ mysteriózne, dobrodružné, zo súčasnosti
inšpirované hackerským seriálom Mr.
Robot... (no veci si prispôsobujem podľa seba)
Obsah: „Iba jedno kliknutie...“
Pre michalette.
„Bude to v poriadku, môj milý...“
To mu povedal Mark, keď sa po otcovom telefonáte opäť
stiahol do seba. Sadol si k nemu.
Cítil vôňu jeho popoludňajšej kávy a mohol sa
oprieť o jeho plece, len tak mimochodom sa stiahnuť bližšie k zdroju
bezpečia.
„On tomu vôbec nerozumie, nepochopí to asi nikdy
a ja nemám silu mu to donekonečna vysvetľovať...“
Útok na jeho ťažko nadobudnutú rovnováhu, mu pomohol
skĺznuť ešte hlbšie do temnoty.
Skutočne si prial, aby sa mohli porozprávať normálne,
aby každý rozhovor, ktorý spolu v poslednom čase viedli nezanechal na ňom
trpký pocit zlyhania. Vedel, že nie je normálny, že sa pohybuje práve teraz
dosť ďaleko od všetkého, čo by sa za normálne mohlo považovať, no zmieril sa
s tým, odpustil sám sebe svoje zlyhania.
On áno, ale otec toho schopný nebol. A on mu to
nedokázal odpustiť, nedokázal sa preniesť cez to, že nech urobí čokoľvek, nikdy
to nebude v poriadku, že on nikdy neuzná, že sa skutočne veľmi snaží, aby
dosiahol aspoň určitý pokrok.
„Možno toho nie je schopný, možno potrebuje viac času,
aby sa s tým všetkým vyrovnal...“
Pochopenie tohto druhu však práve teraz otcovi
nedokázal poskytnúť.
„Nie je to moja vina, že sa to stalo, ja som tie fotky
Danielle nedal...“
Jeho sestra poslala rodičom pozdrav, zrejme usúdila,
že potom videu prišiel čas ozvať sa aj im.
No neurobila to práve tým najvhodnejším spôsobom. Kým
jemu poslala zmienku o rozprávke, u nich doma spustila lavínu
vzájomného obviňovania.
Matka už vedela, že otec má milenku, prišli jej fotky
a otec si najprv myslel, že to urobil on.
To, že zistil ako to skutočne bolo však nič nemenilo
na tom, že vypuklo peklo a on sa stal jeho súčasťou, aj keď o to
vôbec nestál.
Volala mu aj matka, nemal chvíľu pokoja, čo skončilo
rozbitím jeho vlastného telefónu a utiahnutím sa na terasu.
Akoby jeho zaujímala akási ženská, ktorá si myslí, že
s jeho otcom bude šťastná, akoby ho trápilo to, čo s ňou urobí.
„Ja neviem, či sa tam dokážem vrátiť späť, vôbec
netuším, čo by som mal urobiť...“
Obával sa toho, že po nich sa doňho pustí aj Sasha, na
čo práve teraz nemal dosť síl ani energie, hádať sa ešte aj s ním.
Chcel mať od všetkých pokoj, nič neriešiť, len žiť.
„Ak sa na to necítiš, môžeš ostať so mnou... zariadim
to...“
„To by si skutočne urobil?“
„Áno, bez váhania si prispôsobím svoj program tak, aby
sme mohli byť spolu...“
Znelo to lákavo.
Skutočne áno, no znamenalo by to, že by sa dozvedel
o ňom celú pravdu alebo by bol len niekde v pozadí.
„Rozhodnutie je len na tebe... máme ešte čas...
nemusíš mi odpovedať hneď...“
Kdesi v jeho mysli sa ozvali pochybnosti, nie tie
týkajúce sa Marka, svojmu šéfovi veril.
Bezvýhradne.
Vedel, že by ho nezradil, že by nedovolil, aby mu bolo
ublížené, poznal jeho limity, slabosti, vedel čo potrebuje na to, aby dokázal
normálne fungovať.
Pochyboval o sebe.
O tom čo všetko dokáže zvládnuť bez toho, aby
nebol zasiahnutý tou nekonečnou panikou.
Pomaly zdvihol hlavu, pocítil jeho ruku na svojom
chrbte, ten upokojujúci dotyk.
Vezme ho so sebou. Ak bude chcieť, ak bude ochotný
vzdať sa svojich bariér. Ak bude ochotný zanechať svoj strach tu, namiesto
toho, aby...
Sklonil hlavu, privrel oči a vnímal len jeho
dotyk, bol v bezpečí, bol milovaný, nič si neprial viac než prekonať sám
seba, ale...
Nebál sa o to, že jeho rodina ho bude hľadať,
hlavne nie teraz, keď to vyzeralo tak, že ich viac bude zaujímať ten ich
vzájomný boj než o on sám.
No Sasha ho prijal k sebe domov, vybavil mu
školu, snažil sa, aby sa u nich cítil dobre.
Nemohol by predsa len tak... aj keď sa bál následkov,
nemohol len tak odísť bez toho, aby...
No možno by mal, možno by mal zanechať všetky tie
boje, v ktorých nemôže a ani len nechce vyhrať.
„Pouvažujem o tom... neskôr, ak to nevadí...“
povedal napokon, vedel, že to znelo dosť neisto, no netrápil sa tým, nie kým
bol s ním, on ho nenútil k tomu, aby si vždy zachoval svoju tvár, on
netrval na tom, aby preukázal silu.
Mark prikývol.
A objal ho, práve teraz to potreboval, práve
teraz si nevedel predstaviť, nič po čom by túžil viac.
„Nie, nevadí, máš čas koľko len budeš chcieť...“ jeho
hlas, tlmený na hladine, ktorá mu bola príjemná, aspoň čiastočne zahnal strach.
„No isté veci presiahli mieru, a ja... mohol by
si pre mňa niečo urobiť, viem, že zrejme žiadam priveľa, ale je to nutné...“
„Ako som povedal, ty si môj najlepší, pokojne žiadaj,
čo len budeš chcieť...“
A on to vyslovil to, čo práve teraz potreboval
urobiť, skôr než bude pripravený o čomkoľvek rozhodnúť.
***
Písal.
Už od rána kódoval, všetko čo v ňom prebiehalo
počas tej noci sa teraz dostalo na povrch.
Bol opäť v akcii, pripravený na nové príkazy, oni
sa naňho nehnevali, nie tak, ako sa on sám dokázal hnevať na seba.
Práve teraz to bol on, kto posielal sestre správu,
v podobe prevedenia všetkých jej finančných prostriedkov na účet,
z ktorého ich ani ona nedostane, s jasnou správou, pre nezávislého
člena. Na čo potreboval Markovu pomoc, keďže jeho ako jediného rešpektoval.
Vedel, že sestra sa naňho bude strašne hnevať, že ho
bude za to možno nenávidieť, ale nedokázal prestať, nie kým mu nebola potvrdená
tá správa, ktorú tak veľmi potreboval počuť.
„Je doma, môj zdroj potvrdil, že Blue sa vrátila späť
domov k svojim rodičom...“ oznámil mu po niekoľkých hodinách výsledok jeho
práce, Chameleón.
Potľapkal ho po pleci a vážne vyhlásil.
„Si to opäť ty, unknown, vitaj späť...“
Pozrel naňho, spokojný ako už dávno.
„Možno už nebudem unknown, začínam uvažovať nad zmenou
svojho mena... možno prijmem iné...“
***
Sestra mu nezavolala, ale napísala mu. Jej login sa
opäť objavil, no tentoraz to už bola ona, nepochyboval o tom, keď mu
o polnoci začala písať.
Blue...
Skončil si.
Aeneas_predtým
unknown
Aj ja som rád, že si mi napísala, sestrička.
Blue...
Neradím ti zahrávať sa so mnou.
Aeneas_predtým
unknown
To isté platí aj pre teba, už mám dosť tých tvojich
hier.
Blue...
Nové meno s teba hrdinu neurobí.
AeneasXtan
Možno
netúžim potom byť hrdinom, možno chcem len žiť, ale to by si najprv musela
pochopiť, to by si musela vstať z toho svojho pohodlného kresla a prestať
sa len hrať. Aspoň som to svoje meno nestratil, čo sa o tebe skutočne
povedať nedá.
Blue...
Stretnime sa. Som zvedavá, či mi to povieš aj osobne.
Či budeš mať tú odvahu.
AeneasXtan
Zabudni, ty si nebudeš diktovať podmienky.
Blue...
Vyrástol si, tak je to potom fakt pravda, že si späť,
že si opäť v poriadku.
AeneasXtan
Nie
som v poriadku, práve preto by si ma nemala dráždiť. Dobrú noc, sestrička,
vieš že ťa ľúbim. (Niekedy)
Blue...
Aj
ja ťa, ľúbim. (Vždy)
A obzvlášť,
keď si takýto. Len tak ďalej.
Dobrú
noc.
Blue
je offline
AeneasXtan
Bol
odhlásený.
Misha len krútil hlavou
nad tou jej odpoveďou, možno to bol sarkazmus, no o tom veľmi vážne
pochyboval, jeho sestra vždy snívala o tom, že sa jej postaví, mnohokrát
mu to naznačila, no ak to všetko urobila len preto, aby ho dostala z dosahu
jeho bezpečných svetov, tak potom sa zrejme podobá naňho viac než by vôbec
čakal, lebo on by zvolil podobnú taktiku, keby ho niekto zahnal k múru, aj
keď vedel, že sa to zvyčajne aspoň v jeho prípade sa podobné veci končia
sklamaním.
***
Nezávislý člen prišiel do úkrytu koncom týždňa. Hlásil
sa hneď u Marka, až potom prišiel za nimi.
Bol to taký bežný chalan, trošku starší od nich, chudý,
vysoký s výraznejšími okuliarmi, a dlhšími tmavými vlasmi, v jednom
z tých tričiek s akýmisi zvláštnymi a ťažko identifikovateľnými
ornamentmi, ktorými si vlastnoručne pokreslil staré džínsy.
„Odsúdení na smrť vás zdraví...“ neodpustil si svoj
obľúbený pozdrav, keďže práve on mal rád hry s rímskou tematikou
a všetko čo sa toho týkalo.
Misha cítil na sebe jeho pohľad, keď práve pracoval na
jednom z tých nových vylepšení, na projekte takpovediac nevinnom,
odhliadnuc od toho, čo všetko zvyčajne mal možnosť vylepšovať.
„Všetko je medzi nami v poriadku, ja chcem, aby
si vedel, že sa nehnevám, že len... vieš, aké je ťažké odolať Danielle, keď má
jednu zo svojich nálad...“
„To si viem predstaviť...“ zastavil ho, skôr než by
povedal niečo, čo by ho prinútilo prehodnotiť tie posledné pocity, ktoré mal
v súvislosti s ním a pokaziť tým veľa nových projektov.
„Nevieš, aspoň nie to, čo sa mi zosypalo na hlavu, keď
pochopila, že bude nahradená...“
Misha predpokladal, že sestra bude brať podobné veci
na ľahkú váhu, bola to jedna z jej slabostí. No potom už mohla len
ľutovať.
„Áno, aganemnom
ju vyradil z hry, zrejme už definitívne a Louis ten to nesie zrejme
ťažšie než ktokoľvek iný, no nečakal som, že Danniele nad sebou tak stratí,
kontrolu, naša Blue na ňu doslova
zaútočila...“
Nezávislý člen bol do istej miery ich spojkou so
stranou temna, nepochybne preto sa im podarilo tak dlho udržať svoju
spoluprácu, lebo práve on vedel, isté veci zosúladiť tak, aby im to vyhovovalo
a dostal sa do pozície vyjednávača, zvyčajne úspešného, ak mal Misha pravdu
povedať.
A vedel si veľmi dobre predstaviť, čo asi tak
jeho sestra dokázala urobiť, tomu dievčaťu, ktoré by sa odvážilo pomýšľať na
miesto, o ktorom si myslela, že patrí jej.
Skutočne si to vedel veľmi dobre predstaviť aj so
všetkými príslušnými detailmi.
„Aspoň sa ju pokús udržať pri zemi...“ on sám pred ním
tiež stratil kontrolu, no mal pri sebe Marka a on ho dokázal udržať v medziach
normy, ich kamarát sa však očividne len bavil na jej nešťastí, zrejme preto ho
tak veľmi štval, no nemohol s tým nič urobiť, aspoň nie v najbližšej dobe.
„Rozkaz, pane...“ zasalutoval mu Nezávislý člen. „Hneď sa do
toho pustím...“
Sklonil sa nad klávesnicu.
Login:
NEZAVYSLY CLEN
Heslo:
******************
NEZAVISLY
CLEN je online.
