Tvorič Prológ

fandom: magistérium
pár:  Elaine Priceová/Alastair(autp postavy)
obsah: "Chceš byť mojou protiváhou?"

Elaine, začína svoj  štvrtý ročník v magistériu, je len priemernou študentkou a skôr uvažuje o menej náročnej práci...
O to väčšie je jej prekvapenie, keď  ju osloví jeden z jej spolužiakov, Alastair, u ktorého sa prejavili schopnosti tvoriča a požiada ju, aby sa stala jeho protiváhou... potom ako o svoju pôvodnú protiváhu prišiel...

Prinútia ho, aby to odvolal. Musia to urobiť. Elaine bola presvedčená o tom, že napokon sa im to podarí.

Ani Tvorič si predsa nemôže robiť čo sa mu len zachce a už vôbec nie, pokiaľ ide o takú preňho životne dôležitú vec, ako je jeho protiváha. Niečo také rozhodne nesmie podceňovať.

Bola rada, že nemusí byť pritom, lebo sa už aj tak všetko vymklo z rúk a ona bola ešte stále otrasená z toho, čo sa jej pred chvíľu stalo, z toho, do čoho by mohla byť proti svojej vôli navlečená. Nechcela na to ani len pomyslieť a už vôbec nie zvažovať tú možnosť, že bude musieť na tú otázku skutočne aj odpovedať.

Kancelária majsterky Hellsovej bola práve teraz omnoho lepšou voľbou. Hlavne pre ňu, študentku štvrtého,  teda, strieborného ročníka na čarodejníckej škole magistérium.

Ani sama nevedela, ako sa dostala tak ďaleko, zrejme to spôsobila jej nenápadnosť a ochota majsterky Hellsovej prijímať, takzvané pokojnejšie typy na vyváženie prílišnej horlivosti, ostatných člnov tímu.

Opatrná Elaine, ako ju dosť často nazývali, lebo sa len málokedy zvykla do niečoho vrhať po hlave a skôr bola v ich skupine tou, ktorá ostatných učňov držala mierne povedané pri zemi. Čo však práve teraz vôbec nebolo ľahké, lebo ešte nedávno sa celá škola dívala len na ňu, s čím sa vyrovnávala len veľmi ťažko. 

Aj teraz sa poriadne strhla, keď sa dvere otvorili a dovnútra vošla jej mladá majsterka v sprievode majstra Abramsa.

Čo bola vskutku veľká vec, keďže tí dvaja sa mierne povedané, nemali vôbec v láske.

No čo sa týkalo jej situácie, dospeli obaja k vzácnej zhode. Otvorene sa postavili proti Alastairovmu rozhodnutiu, čo nebolo vôbec príjemné, no obávala sa, že viac než nevyhnutné.

 Elaine pred nimi podvedome ustúpila viac dozadu a snažila sa upokojiť aspoň natoľko, aby si ich dokázala vypočuť.

Verila tomu, že stačí, keď to teraz vydrží a potom sa už aj tak všetko uzavrie, bude môcť pokračovať vo svojich hodinách, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.

„Priceová Elaine...“ oslovil ju majster Abrams prísne. „Zajtra ťa očakávam, na hodine v mojej skupine...“

„Ale majster, ja...“

„To je nateraz všetko, čo potrebuješ vedieť...“  dokončil to bez toho, aby si ju čo i len vypočul.

A ona sa ani len nepokúšala namietnuť pod váhou jedného z tých jeho prísnych pohľadov, absolútne zmrzla. No keď sa za ním zavreli dvere, obrátila sa na svoju majsterku.

„Ale to predsa nemôžem, viete predsa, že na niečo také sa vôbec nehodím, ja vždy sa držím skôr v pozadí, viete, že nie som ten typ, ktorý by sa...“

„Mrzí ma to, ale nateraz nemáme na výber, musíme jeho rozhodnutie prijať...“ vyhlásila jej majsterka chladne.

„Povedz, Elaine, je medzi vami nejaký vzťah, niečo o čom by som mala vedieť...“

Vzťah medzi nimi, to predsa bolo absurdné, nepredstaviteľné. Žila v absolútne inom vesmírne ako ich drahocenný tvorič.

 „Nie, vôbec nie, ja ho vlastne ani len poriadne nepoznám... Netuším, prečo sa tak rozhodol...“

Bolo to zvláštne, nikdy sa spolu nerozprávali, dosiaľ na ňu takmer ani nepozrel a nepatrila ani k osobám, ktoré by sedávali pri jeho stole. Nikdy sa nezhovárala ani s jeho pôvodnou protiváhou s tým jeho kamarátom, ktorí sa žiaľ nevrátil z tej ich poslednej misie. O to viac bola presvedčená o tom, že ani ona by zrejme nemusela vydržať všetko, čo s tým súvisí.

„Dobre,  povedzme, že ti verím, keby si mala s čímkoľvek problém, pokojne príď za mnou, zajtra sa každopádne pridáš k majstrovi Abramsovi a nieže mi tam urobíš hanbu, musíš sa snažiť to vydržať aspoň nejaký čas, kým sa veci neurovnajú...“

Elaine prikývla, aspoň čiastočne ju upokojilo to, že to s jeho presviedčaním, ešte nevzdali.

Čoskoro sa to aj tak skončí. Alastair Hunt bude musieť ustúpiť. A ona bude opäť len študentkou strieborného ročníka.

Dívala sa na svoj náramok, na skromné kamienky umiestnené na ňom. A priala si, aby jej jedinou starosťou bolo to, či sa dostane cez štvrtú bránu. 

nasledujúca kapitola