pár: Lord Voldemort/Harry Potter
obsah: Harryho Pottera trápia sny o Temnom pánovi.
varovanie: 18+, nie to nová poviedka, ale skorigovaná verzia starej poviedky, je to môj prvý slash, prvý dlhší projekt, preto to berte s rezervou. OC lord Voldemort.
poviedka pôvodne vyšla v roku 2007.
Skorigovaná verzia poviedky bude vychádzať raz do týždňa. Keďže aj tak chýba 1 kapitola rozhodla som sa ju publikovať nanovo...
poznámka: testujem novú formu hodnotenia, ktorá sa nemusí vkladať.
Hviezdičky odteraz nájdete na konci pod zverejnila Merope. (Majú nadpis rate this) a funguje to ako vždy...
Bonus : hviezdičky sú teraz pod všetkými článkami, aj pod tými čo tam predtým neboli... )
je to kratšie, lebo som niečo aj vystrihla.
hviezdičky hľadajte nižšie :)
Pre Lilith a Nade.
„Neostanem
tu. Ste odporný slizký zradca! “ Harry pomaly podišiel k dverám, ktoré mu Snape
pred chvíľou zabuchol pred nosom. Silno zalomcoval starodávne pôsobiacou
kľučkou a poriadne sa zaprel do dverí. Vedel, že to nemá žiadny význam,
ale nemohol tam len tak sedieť bez toho, aby sa o nič nepokúsil. Vytiahol
aj prútik a skúšal zaklínadlá. No musel s tým prestať, keďže kľučka
jeho ruku nepríjemne popŕhlila. A prútik takisto reagoval dosť
deštruktívne.
„Len sa pekne upokojte, mladý pán. Lebo vás opäť potrestám,“ ozval sa nepríjemný hlas
vychádzajúci zo začarovaných dverí.
Harry zúfalo
klesol späť na posteľ. Nemienil sa poddať strachu. Bez plne funkčného prútika
sa však cítil zraniteľný. Snape ho upozornil na to, že v tomto dome bude
fungovať len veľmi obmedzeným spôsobom, a práve sa o tom na vlastnej
koži presvedčil. Nemal však možnosť
uvažovať o ďalšom postupe, pretože tie hovoriace dvere sa niekto otvoril.
Zahalená
postava pomaly podišla k posteli.
„Nepribližujte
sa ku mne!“ zúrivo sa odsunul, čo najďalej od temného čarodejníka. Obnovená bolesť
v jazve mu dávala jasný signál, že má pred sebou samotného Lorda Voldemorta.
„Nepáči
sa ti u mňa, Harry? “ posmešne sa spýtal chladný hlas.
„Nie,
vôbec, ty vrah! Ak chceš, bojujme spolu, ale nie tu... nie takto, “ vyzýval ho roztrpčene.
„Nemusím
s tebou bojovať... Nebude to potrebné...“ vyhlásil Temný pán.
„Prečo
si myslíte, že...“
Zmĺkol,
keď mu pevná ruka pomaly zovrela krk. Cítil jej nemilosrdný tlak. Nemohol
dýchať.
„To všetko je minulosť. Pre teba by mala byť
dôležitá skôr prítomnosť. Predpokladám, že tvoje sny ťa viedli určitou cestou,
ktorá nebola až taká nepríjemná, akoby sa mohlo zdať.“
Harry
pocítil, ako ho pustil tesne predtým, než sa mu začalo zatmievať pred očami.
Musel
sledovať ako si Temný pán zložil kapucňu. Dotkol sa jeho tváre a nútil ho
hľadieť na svoju tvár. Červené štrbiny boli opovržlivo privreté.
„Čo máte
v úmysle?“ zachripel Harry.
„Mal som ťa zabiť v tú noc pred mnohými rokmi,
ale ty si mi znovu unikol. Dokonca viac ráz než by bolo vhodné. Existuje však aj iné,
omnoho prostejšie riešenie. Čo urobíš, Harry? Čo sa stane, ak ti zopakujem, že
za istých okolností by si mohol byť pre mňa užitočný. Mal by si si to vážiť,
zvyčajne nedávam ľuďom druhé šance,“ poznamenal Temný pán chladne a pomaly pritiahol
k sebe jeho zmietajúce sa telo.
„Pridáš
sa ku mne, Harry?“ temný čarodejník vyslovil
tú otázku, ktorá mohla viesť len k jedinému koncu.
„Toho sa
nedočkáš!“ odsekol chladne.
„Myslím,
že napokon budeš súhlasiť, ale bude nutné ti ozrejmiť ešte pár ďalších
skutočností...“
Opäť ho
bozkával a Harry cítil ako sa jeho telo podriaďuje, aj proti svojej vôli
si užíval ten pocit, bolesť zmizla, namiesto nej jeho telo ovládla túžba, ktorú
v takejto forme zažíval len v tých snoch.
Niečo v ňom
sa kontaktu priam dožadovalo a nedokázal zabrániť svojím vlastným
odpovediam na mužove bozky.
