Rodinné tajomstvo 5. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre Lilith, Nade, ell.

Spať šiel dosť neskoro, keďže film trval takmer až do polnoci a on si ho radšej pozrel do konca, lebo vedel, že potom by zrejme nedokázal prestať uvažovať o tom, ako to celé skončí.

Pán Jung ostal s ním, zhovárali sa dosť dlho, popri sledovaní filmu a on ho začínal postupne spoznávať.

Svojím spôsobom k nemu začal pociťovať isté sympatie. Zatiaľ nie natoľko výrazné, aby si ho skutočne obľúbil, no dobré body sa nateraz prikláňali na jeho stranu.

Musel uznať, že už dávno sa nestretol s opatrovníkom, ktorý by sa skutočne zaujímal aj o jeho názory, a o to, čo by chcel on sám.

Momentálne nemal voči tejto rodine žiadne výhrady, ktoré by bránili ďalšiemu postupu a obával sa, že to bude musieť povedať aj Byunovi, keď sa ho na to po skončení tejto návštevy spýta, no čakal ho ešte jeden deň.

A ten mohol tiež veľa zavážiť, preto sa pomaly dostal z postele a vykonal všetko, čo bolo potrebné, aby sa mohol pripojiť k rodinným raňajkám, na ktoré bol vopred upozornený.

Obával sa, že príde neskoro, no keď prišiel do jedálne, sedela tam len pani Jungová s malou, jej syn a manžel ešte pri stole neboli.

„Dáte si kávu, pani...“ opýtala sa jej pomocníčka.

„Áno, dám si tak ako obvykle... Ling...“ odvetila mladá pani domu chladne.

„Dobré ráno....“ pozdravil Myoung-soo a na chvíľu zaváhal, keďže nevedel kam presne by si mal sadnúť.

„Dobré ráno, Kim Myoung-soo...“

Pani si jeho zaváhanie všimla a ukázala na miesto, neďaleko toto svojho.

Myoung-soo sa pomaly posadil.

Ling sa k nemu obrátila s otázkou, no jemu bohato stačilo to, čo bolo pripravené na stole a nemal žiadne ďalšie požiadavky.

„Spal si dobre?“ opýtala sa ho Shin-Woo.

„Áno, pani...“ usmial sa na ňu a ona mu úsmev opätovala.

Pomocníčka sa diskrétne vzdialila.

A on mal pred sebou misku ryže a mal možnosť si vybrať z ostatných jedál, ktoré boli uložené na stole v ďalších miskách.

Myoung-soo práve zvažoval akú kombináciu zvolí po príchode ostatných, keď k stolu prišiel pán Jung.

Venoval mu úsmev a aj on mu kývol na pozdrav.

Po prianí dobrej chuti sa Myoung-soo dozvedel, že Min s nimi dnes nebude raňajkovať. Nepochybne mal svoj program s priateľkou, no pán Jung povedal, že sa k nim večer pridajú a bude sa môcť bližšie zoznámiť aj s ňou.

„Ocko, ale aj tak pôjdeme von, však?...“

„Áno, Shin-Woo na našich plánoch sa nič nezmenilo...“  odpovedal jej otec, čo ju zjavne potešilo.

A potom už všetci začali jesť.

Každý si spôsobne naberal a čoskoro mali všetci plné ruky práce s vskutku delikátnym jedlom. Myoung-soo mal pocit, akoby ten rodinný kruh začínal pôsobiť aj naňho.

„Kam pôjdeme?“ opýtal sa pána Junga.

„Zatiaľ do klubu a uvidíme, ako sa nám tam bude páčiť... otvorili ho len nedávno ešte ani my sme tam neboli...“

Myoung-soo si nebol istý, no jeho budúci opatrovník mal na mysli, zrejme jedno z tých luxusných miest, kde bolo možné vziať celú rodinu a robiť všetko možné, či už len oddychovať alebo sa venovať športovým aktivitám.

***

Bolo to presne taký klub, za aký ho považoval, no dalo by sa povedať, že to bolo celkom príjemné miesto na trávenie času s rodinou.

Myoung-soo spolu s Jungovcami si všetko poobzerali a vyskúšali to, čo ich najviac zaujalo.

No nemali viac možnosť sa pozhovárať osamote a manželka pána Junga ani len nenaznačila, že by mala v úmysle mu povedať niečo dôležité.

Dnes si viac držala odstup a venovala sa hlavne malej.

Myoung-soo na tú záležitosť pomerne rýchlo zabudol, pod vplyvom nových dojmov, keďže mal vôbec po prvý raz možnosť zahrať si tenis.

A túto ponuku rozhodne neodmietol, keďže to bola jedna z tých aktivít, ktorú si ako dieťa z domova nemohol dovoliť vykonávať.

Pán Jung sa ponúkol, že bude jeho učiteľom.

Nebolo to ani zďaleka také ľahké, ako to vyzerá v televízii a on samozrejme prehral, no aj tak to bol príjemný zážitok.

A nepochybne to bolo ešte o niečo lepšie, keď  si všimol, že ich hru niekto sledoval a keď prišli bližšie k nemu, uvedomil si, že je to Jun Ki.

„Ahoj...“

Jeho kamarát ho okamžite zastavil a zvítal sa s ním viac než priateľsky.

„Dobrý deň, pán Jung...“ pozdravil aj jeho opatrovníka.

„Dobrý deň... Lee Jun Ki..., pani Lee...“ stroho ho pozdravil pán Jung a pozdravil  aj vysokej blondínke, ktorá prišla s Jun Ki.

No jeho pohľad sa veľmi rýchlo uprel späť na  Jun Ki(ho), ktorého si okamžite premeral dosť nepriateľským pohľadom.

„Vy sa poznáte?“

„Áno, veľmi dobre a už nejaký čas sa spolu stretávame, zoznámili sme sa v nemocnici... no nevedel som, že Myoung-soo je váž príbuzný, nepochválil sa mi...“ odvážne čelil jeho pohľadu Jun Ki a nevyzeralo to, že by ho strohé zvítanie s pánom Jungom ktovieako znepokojovalo.

„Takže ty si ten chlapec, ktorého nám spomínal...“ vyhlásil jeho spoločník chladne.

Myoung-soo nadobudol dojem, že jeho budúceho priateľa nemá príliš v láske, čo nebolo dobré, vzhľadom na to, že by u nich prípadne mohol stráviť dlhší čas a mienil sa na to pána Junga neskôr spýtať, aby nedošlo k nedorozumeniu.

„Pán Jung, rada by som sa vás na niečo opýtala, ak dovolíte...“ zasiahla do ich rozhovoru tá pekná blondínka.

„Tie fondy, ktoré...“ a začala s rozhovorom, ktorý sa dal chápať ako obchodný, preto Myoung-soo okamžite prestal počúvať a venoval pozornosť svojmu priateľovi.

Odstúpili o pár krokov ďalej, aby sa mohli aj oni nerušene pozhovárať.

 „Nepovedal si mi, že hráš tenis...“ podpichol ho mierne Jun Ki, ako to už mal vo zvyku.

„Dnes je to prvý raz...“ povedal mu Myoung-soo.

„Tak to si na tom potom ešte dobre... Ja som po prvom raze vyzeral omnoho horšie...“

„Nuž aj ja už končím... ona ma totálne zničila... Kto by to bol povedal, že je to moja macocha...“ pozrel na tú mladú ženu a ona ďalej hovorila s pánom Jungom a nikoho iného si nevšímala.

„Ideš do spŕch...“

Myoung-soo prikývol.

Bolo to viac než nutné, ak sa chcel zúčastniť na rodinnom obede.

Jun Ki sa naklonil bližšie k nemu.

„Ja tiež pôjdeme spolu, dobre...“ pošepol mu sprisahanecky.

„Ja neviem...“

Myoung-soo cítil ako jeho telo m prešlo to príjemné chvenie, ktoré cítil, vždy keď sa naňho ten chlapec pozrel takýmto spôsobom.

No začínal pomaly uvažovať o tom, že by možno mohol dovoliť, aby urobili ďalší krok...

„Tak vy sa ešte pozhovárajte, my pôjdeme dopredu...“ povedal im Jun Ki.

Chytil ho za ruku a odviedol smerom k šatniam ani len nečakal na odpoveď od dospelých. 

predchádzajúca časť     nasledujúca časť