Pár: Harry Potter/Severus Snape
Obsah: Harry bol prepustený z nemocnice. Vracia sa späť
na Rokfort.
Varovanie: bez varovania, romantika, tentoraz Harryho
pohľad...
„jarný bonus“
poznámka: pokiaľ bude záujem chystám ešte Snapov pohľad na celú vec v jednorázovke "Profesor Snape"... a budeme mať zas jednorázovkovú trilógiu
Trvalo to dlho, no nebola inšpirácia prišla až teraz...
aktuálny stav: Nuž čo sa týka toho, ako sa mám, teda už necítim tú bolesť v žalúdku, no ešte to nie je ono... teda... je to ešte také ehm... nie celkom okej, no stále nemám chuť do jedla, teraz jem skôr pod hrozbou, že keď sa nenajem, bude mi zas nedobre, takže jem, ale len preto, lebo musím...
Pre bacil, Emily, cim, Mononoke.
Pomaly kráčal po tej dobre známej ceste, vedúcej do
podzemných žalárov.
Cítil sa takmer ako vtedy, keď bol ešte študent
a zistil, že Snape ho nielenže nemá rád, ale ho doslova nenávidí.
A obával sa, že táto možnosť by mohla byť opäť
aktuálna.
Teraz viac než kedykoľvek predtým, čelil tejto hrozbe.
Návrat k svojmu partnerovi po dlhšom pobyte
v Nemocnici sv. Munga, na oddelení zaoberajúcom sa magickými uhryznutiami,
v ňom vzbudzoval oprávnené obavy.
Kým bol hospitalizovaný, nezhovárali sa, nebolo to
možné a zrejme by to ani nikam neviedlo.
Bolo toho toľko s čím sa museli zrazu vyrovnať.
A Harry musel pripustiť, že aj preňho je dosť
problematické predstaviť si, aký bude odteraz jeho život. Momentálne nebol
schopný o tom ani len premýšľať, ešte tak celkom neakceptoval tú novú
situáciu, preto to nemohol žiadať ani od neho.
Hlavne potom, ako sa podľa Severusovho názoru až
príliš rád hral na hrdinu a tentoraz sa to nezaobišlo bez trvalých
následkov.
Jeho obavy dosiahli svoj vrchol, práve keď sa Harry
Potter, partner profesora Snapa, a zároveň jeho kolega, dostal k tým
povestným dverám.
Prebiehalo vyučovanie tak ako zvyčajne
a z učebne elixírov sa niesol ľahký hmlový opar spojený
s vanilkovou arómou typickou pre istý elixír, ktorý mal aj Harry možnosť
raz pripravovať, no túto zdanlivo príjemnú vôňu prekrýval silný pach spáleniny.
Nepochybne šlo o prihorený elixír, nebolo možné
to prehliadnuť, obzvlášť teraz, ako mal Harry možnosť sám zistiť rozsah svojich
nových schopností.
No boli to len drobnosti, ktoré by on sám mohol
nepochybne aj prehliadnuť. To ostatné, čo naňho ešte len čakalo v blízkej budúcnosti
si bude môcť užiť už čoskoro.
Znervózňovalo ho to.
No mal možnosť počuť aj Snapov zamatový hlas,
ktorý k tomu podľa tónu, akým hovoril, zrejme zaujal svoje obvyklé
stanovisko. Nepochybne týkajúce sa výkonu študenta či študentky.
V ňom však jeho hlas spustil pocit príjemného
napätia.
Sústredil sa naňho.
A napriek zjavnej útočnosti ktorá sršala z každej
slabiky, bol rád, že ho môže opäť počuť.
Znamenalo to, že je všetko opäť v poriadku.
Je späť na Rokforte.
Je doma.
Po toľkých týždňoch plných obáv, sa bude môcť vrátiť.
S riaditeľkou už hovoril, dovolila mu to, hoci
pripustila, že vzhľadom na okolnosti budú musieť k tejto záležitosť
pristupovať diskrétne.
A Harry sa zaviazal, že súhlasí
s pravidlami, ktoré bude nutné dodržiavať.
No práve teraz nemyslel na všetky tie pravidlá, zákazy
a nové obmedzenia.
Myslel len naňho.
A na to, aké to teraz medzi nimi bude.
Nie na novú časť jeho duše ani na to všetko, čo ešte
bude musieť podstúpiť.
Nechcel tú časť seba vnímať ako nepriateľa.
Pokúšal sa o nový prístup.
A aj keď si to všetko zatiaľ ešte nepripúšťal,
veril tomu, že táto cesta preňho bude lepšia než odpor.
Práve teraz si však nechcel púšťať k telu podobné
úvahy.
Pripravoval sa na to, čo príde.
Na to stretnutie, na ktoré sa tešil, no zároveň sa aj
obával.
Preto prišiel radšej skôr.
Potreboval sa ubezpečiť o tom, že to takto bude v poriadku
a zatiaľ nič nenasvedčovalo tomu, že by to tak nemalo byť.
Stál tam a čakal.
Takmer ani nevnímal všadeprítomný chlad.
Pretože jediné čo s ním dokázalo pohnúť, bol On.
Jeho hlas bol preňho príjemný a keď zameral
všetky svoje ostatné zmysly, nachádzal v sebe lásku spojenú s túžbou,
opäť byť s ním.
No zároveň tu stále boli aj tie ostatné otázky...
Čo by mu mal povedať?
Už predsa všetko vie, aspoň to podstatné...
Nedospel však k žiadnemu riešeniu, hodina
skončila a on neprítomne odpovedal na pozdravy študentov.
Na ich tvárach sa zračila úľava spojená nepochybne
s obávanej dvojhodinovky.
Harry vstúpil do triedy.
„Severus...“
Oslovil profesora elixírov a pomaly pristúpil
k nemu.
Vycítil z neho napätie.
„Takže si už tu? Mal si mi to oznámiť, že ťa budú
prepúšťať... prišiel by som po teba... večer som sa chystal...“
A on čelil pohľadu do tých čiernych očí, ktoré
neboli až také chladné ako si predtým zvykol myslievať.
„Prišiel by si?“ zopakoval rozrušene.
„Samozrejme, pochyboval si snáď o tom...“
„Prepáč mi, ja obával som... sa, že ... teraz, keď sa
to stalo a... po našej poslednej hádke... ja viem, bola to moja chyba...
a tak... nemal som odísť a potom sa stalo toto... Mrzí ma to,
Severus...“ povedal tie slová, ktoré plynuli rovno do srdca bez akejkoľvek
prípravy.
Predtým nebol schopný na to myslieť.
Musel to odsunúť nabok, aby si dokázal poradiť so
všetkým ostatným.
Bol uhryznutý vlkolakom a obaja vedeli, čo to
znamená.
A on sám vedel, aký má jeho partner postoj
k ľuďom podobného typu.
Sám sa o tom stihol presvedčiť.
Cítil ako sa Snape dotkol jeho ramien, ako skúmavo
prešiel pohľadom po jazvách na jeho krku a na rukách, ktoré ešte stále
čiastočne pokrývali obväzy.
Cítil jeho pevné zovretie.
Nebojoval proti tomu, tešil sa z toho prejavu
záujmu o svoju osobu.
Dotkol sa ho a teraz bude všetko v poriadku.
Kdesi hlboko v ňom rezonoval ten pocit...
„Nie je nutné o tom ďalej hovoriť...“ zaznela
strohá reakcia staršieho muža.
Bolesť.
Dostavila sa tak prudko a neľútostne po tých
slovách.
„Severus ja...“ nemienil ustúpiť, nech naňho kričí, nech zúri
a urobí čo len bude chcieť, no nesmie mu dovoliť, aby ho poslal preč. Už
viac neurobí tú istú chybu... Bol pripravený bojovať za ich vzťah a nenechať
sa zviesť na cestu menšieho odporu.
„Nevieš si ani len predstaviť, čo všetko si museli
vytrpieť ľudia, ktorým na tebe záleží, kým ty si len tak ležal na posteli a nevedel
o sebe, bojovalo sa o tvoj život, ktorý si zbytočne a bezohľadne
vystavil riziku... tvojou úlohou nie je naháňať sa za každým nebezpečenstvom,
ktoré...“ nechal ho, aby mu to všetko povedal, bez obalu, bez akýchkoľvek
ohľadov a takisto mu dal jasne najavo, že to ako dopadol teraz, ani
zďaleka nebude zodpovedať tomu, čo s ním urobí on sám, ak sa ešte raz
dopustí podobnej nerozvážnosti.
Stále ho pritom držal.
Až neskôr, keď usúdil, že toho zrejme povedal viac než
dosť ho pomaly pustil.
No stále si ho prísne premeriaval a on odvážne
čelil tej hrozbe, že bude vyhodený z triedy. A preniesť sa do tých
časov, keď sa to stávalo realitou, nebolo až také ťažké.
„Áno, pane...“ Harry radšej so všetkým súhlasil, lebo
si bol vedomí toho, čo táto reakcia znamená a dokázal už dosť dobre čítať
medzi riadkami. Nemienil sa nechať uniesť svojou vlastnou výbušnosťou, ktorá sa
občas prejavovala hlavne vo vzťahu k nemu.
Snape však ešte ani zďaleka nebol spokojný.
„Pôjdeme ku mne, tam sa ubezpečím, že o teba bolo
dobre postarané a dohodneme sa na ďalšom postupe... potrebujem si overiť
všetko pre mesačné dávky elixíru, ktoré budeš potrebovať...“
Poslúchol.
A dovolil mu, aby ho opäť držal a bol si
istý, že ho už nenechá bojovať samého.
Hneval sa, ale ostal pri ňom.
Nič si neprial viac, než počuť to priamo od neho. Bolo
to sladšie než akékoľvek vyznania lásky.
Harry sa nechal odviesť do ich spoločného bytu,
už len to, že jeho veci neboli zbalené a nečakali tam naňho v kufroch,
bolo preňho potvrdením, že slová svojho partnera dokázal správne interpretovať
a návrat domov mu bol skutočne umožnený so všetkým, čo k tomu
patrilo.
