Vtedy som mala ten pocit 12. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 pre Farah a M.K.

poznámka: po mojej korektúre...

Po dejinách mágie, počas ktorých podobne ako väčšina jej spolužiakov spala s otvorenými očami, si skôr len zo zvyku skontrolovala pergamen.

Astronomická veza.

Stálo tam Tomovým  pomerne elegantným rukopisom. Objavil sa aj približný čas a dátum. Mali by sa stretnúť ešte dnes popoludní. Okamžite ju to prebralo. A hneď mu aj odpísala:

Budem tam.

Nemusela sa obávať žiadnych komplikácií. Útoky nateraz ustali a riaditeľ ich hneď po príchode do školy ubezpečil o tom, že všetko je opäť v poriadku, keďže sa nepotvrdili obavy niektorých členov učiteľského zboru a napriek nesúhlasu niektorých z nich tvrdil, že všetko je v poriadku a opäť trval na tom, že šlo o nemiestne žarty, a že daná osoba by mala zvážiť či jej to stojí za to riziko spojené s vylúčením s okamžitou platnosťou.

Všetkým odľahlo a dalo by sa povedať, že nikto neveril tomu, že by niekto takto pokúšal osud, keďže šlo o dosť vážnu záležitosť, spojenú s tým nepríjemným okamihom, keď dôjde k zlomeniu prútika a strate všetkých práv na čarodejnícke vzdelanie. A aj ona tomu chcela veriť. Tešila sa z toho náhleho uvoľnenia, ktoré v škole nastolilo omnoho príjemnejšiu atmosféru. A jej umožnilo nerušene sa stretnúť s Tomom, bez akýchkoľvek obmedzení.

Vďaka tomu bola viac než ochotná veriť riaditeľovi a nevšímať si Dumbledorove poznámky, ktoré nepochybne spôsobili, že tí dvaja spolu tento rok vôbec nevychádzali dobre a vyzeralo to, že sa ich tichá vojna ešte viac prehĺbi.

Myrtla však nevenovala ich slovnému duelu dostatočnú pozornosť. Pretože odkedy si prečítala ten odkaz, nedokázala myslieť na nič iné len na stretnutie s Tomom. Prvé súkromné odkedy sa vrátili späť do školy. A čím viac sa ten okamih približoval, tým viac bola nervóznejšia.

Napokon dorazila neskoro, celá rozstrapatená a s taškou plnou kníh.   Tom sedel vzadu na jednej menšej lavičke. A jej prítomnosť ani len nezaznamenal. Nehýbal sa.

Hlavu mal v dlaniach. Čo bol preňho dosť netypický postoj. A pred ním ležala otvorená kniha spolu s akýmisi poškrtanými poznámkami.

Kúzlo patronus

To rozoznala celkom na vrchu. Okamžite pochopila, čo mu zrejme spôsobuje starosti, no neodvážila sa to komentovať. Všimla si aj prstenec zložený z malých hadov, ktoré boli úplne v rohu učebnice, očividne dokreslené Tomovou rukou.

Vlnili sa. Takmer ako živý obraz, s istou pravidelnosťou, ktorú musela obdivovať.

„Tak som tu, Tom...“ povedala napokon.

„Sadni si...“  prikázal jej bez toho, aby k nej vôbec zdvihol zrak.

Poslúchla.

„Je všetko v poriadku?“

Prikývol, no ani zďaleka to tak nevyzeralo. Nebýval takýto. Túto jeho stránku nepoznala. Váhavo sa dotkla jeho ruky. Zamračil sa. Jeho jemné črty mierne potemneli.

 „Tom, ja som len chcela...“   Myrtla sa mu to chystala vysvetliť, no v jeho pohľade sa všetko akosi strácalo. Nedokázala sformovať ani jedinú rozumnú myšlienku.

Chcela sa odtiahnuť, no zastavil ju tým, že jej ruka bola prekrytá tou jeho. Absolútne pod vplyvom jeho odzbrojujúceho dotyku, smerujúceho vyššie, pomaly prechádzajúceho po jej ramene, nenachádzala slová, takmer ani nedýchala, keď bola vystavená jeho vplyvu, akoby v nej opäť pulzoval život rozochvený jej dotykom.

predchádzajúca kapitola    nasledujúca kapitola