fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
Pre Farah, M.K.
poznámka: po mojej korektúre
„Tak dobre, ja sama ho poučím
o tom, ako to to funguje...“ ponúkla sa Olivia možno až príliš ochotne.
„Ty si
tá posledná osoba, ktorá by mala takýmto spôsobom pomáhať prvákom...“ odvážila sa povedať Myrtla, pretože jej bolo
jasné, k čomu smerovali Oliviine útoky, nechcela, aby padol do jej rúk, svojho času
bola rovnako naivná ako on, až neskôr pochopila ako to skutočne chodí, hlavne v ich
fakulte boli tie správne slová dôležitejšie než čokoľvek iné. Nevedela prečo
jej práve teraz na tom záležalo, no nedokázala mlčať a dovoliť, aby šiel
rovnakou cestou ako ona.
„Čo tým
chceš povedať?“ podpichla ju Olivia.
„Ty
vieš, veľmi dobre!“ vedela, že na ňu kričí, čím sama sebe zrejme spôsobí problémy,
no nemohla ovládnuť ten pocit, ktorý v nej opäť prudko narastal. A nebola
si ani len istá prečo sa práve teraz k niečomu takému odhodlala a či
skutočne len chránila svojho spolužiaka, ktorý sa odvážil povedať niečo, čo by
ho mohlo vyjsť draho, každopádne potrebovala len uvoľniť to napätie, ktoré ju
dusilo, keď odznela bolesť spojená s Tomovov odpoveďou na jej pohľady.
„Vidíte
to! Opäť jej úplne šibe, to sa dalo čakať...“ otočila sa k svojim
kamarátkam a tvárila sa akoby vôbec nič nepočula.
Čím nechtiac rozprúdila ďalšiu
diskusiu, no Myrtle to už bolo jedno,
lebo sa našťastie spamätala, vstala od nedojedeného obeda a pridala sa k skupinke,
ktorá už mala obed za sebou.
Nebolo
ťažké dostať sa späť na internát. Bolo tam prázdno a ticho, keďže väčšina
študentov ešte využívala možnosť pohybu v skupinách. Ona túžila po pokoji,
bez tých rozhovorov, bez toho, aby počula Tomovo meno v takých
nepríjemných súvislostiach. Nechcela pochybovať o jeho bezúhonnosti, to
jediné nebola ochotná pripustiť.
Nejaký čas
sedela pri okne vo svojej izbe, otáčala v rukách Tomov prívesok, po obede
stihla skontrolovať tú stranu, o ktorej hovorila Dumbledorovi, prešla aj
niektoré z Mollyiných poznámok v jej špeciálnom zošite týkajúcom sa
šperkov.
Bola to
jedna z jej posadnutostí, preto mala všetko dôkladne poznačené a aj
jej ukázala svoj systém, ktorý nebol vôbec prísne tajný, keďže sa pomerne rada
chválila svojimi zisteniami. No nešlo o nič mimoriadne, len o zaklínadlo,
na určovanie pravosti, ktoré Molly zrejme naposledy overovala v knihe,
skôr než by ho aplikovala na jej prívesok, v slovníku si poznačila na
okraj aj akési meno, ktoré sa dalo ťažko prečítať a nejaký čas jej trvalo,
kým zistila, že je to priezvisko Gaunt,
no nemalo to žiaden súvis s útokmi, skôr to vyzeralo tak, že si jej
priateľka myslela, že jej prívesok by mohol byť pravý a pôvodne možno
patril nejakej čarodejníckej rodine... No pravosť zrejme nestihla otestovať,
lebo na niečo také by opäť musela žiadať jej súhlas, keďže to kúzlo, mohlo spôsobiť
poškodenie, pokiaľ by nebolo prednesené odborníkom, aspoň tak si to prečítala v tej
knihe.
Myrtla nemala
v úmysle to riskovať. Nevedela, čo by Tom urobil, keby k niečomu
takému došlo, z nejakého neznámeho dôvodu mu na tomto jej darčeku záležalo
viac, než by bolo na prvý pohľad zjavné. Istú hodnotu preňho nepochybne mal a jej
to stačilo na to, aby tomu prikladala dostatočnú dôležitosť. Nemala náladu na
hlbší výskum. Mohla by sa ho spýtať, no
Tom dnes nechcel ani len to, aby sa naňho dívala, čo znamenalo, že nemá
žiadny význam s ním dnes komunikovať.
Snažila
sa nemyslieť na to, že teraz bude zrejme častejšie s Blackovou. A nezávidieť
jej že môže sedieť vedľa neho, lebo cena za to patrila k tým, ktoré by ona
nedokázala zaplatiť. Ani s ňou predsa nebolo všetko v poriadku,
spoznala to, keď ju naposledy stretla na tom mieste, kam sa chodí plakať. A takisto
aj pri stole vyzerala, akoby vôbec nebola v pohode. No nebola si istá či
sa to skutočne týkalo Toma alebo nie, preto k tomu nedokázala zaujať
stanovisko. No Tomov pohŕdavý pohľad ju ešte teraz pálil. Akoby opäť poprel
všetko, čo sa medzi nimi stalo, akoby sa opäť prebudila do dňa, v ktorom
bol voči nej neprístupný a nedosiahnuteľný. Neprekvapovalo ju to a nechcela
sa kvôli tomu trápiť, no čím bližšie pri ňom bola, tým ťažšie pre ňu bolo, keď
jej opäť dával najavo to, že len zbytočne márni čas.
Odlož ten prívesok, skús to, možno sa ti podarí zistiť, ako žiť bez neho,
ako dosiahnuť, aby ti nezáležalo na tom, čo si myslí a či s tebou
chce hovoriť alebo nie. Skús žiť, akoby nikdy ani len neexistoval.
Toho sa
snažila držať. A bolo to podobné ako to, čo raz mama poradila svojej
najbližšej sesternici, ktorá sa trápila kvôli láske. To, či to pomohlo sa už
nedozvedela, lebo bola vykázaná z izby, údajne preto, že bolo ešte príliš
mladá na také rozhovory. A neskôr už o tom v ich rodine nepadlo
ani slovo. V jej prípade to zatiaľ nefungovalo, lebo sa vždy vrátila späť
k nemu.
Bola
unavená. Všetko bolo zrazu príliš ťažké, ťažšie než zvyčajne.
Pomaly odložila prívesok do
svojho stolíka, takisto aj zošity a všetko ostatné, a len tak tam
ticho sedela, snažila sa nemyslieť, necítiť, očistiť si svoju myseľ od všetkého,
čo by ju mohlo zaťažovať.
***
Padala.
Priala si, aby ju niekto zachytil no pomoc
neprišla. Kričala, keď bola pohltená tou nekonečnou temnotou. A niekde tam
boli temné oči, ktoré ju sledovali, cítila ich, no nedokázala identifikovať
komu patrili.
Prebudila
sa, takmer akoby cítila ten zdrvujúci dopad. A ešte niečo, čo bolo za ním,
no už si nevedela spomenúť, na nič bližšie. Zrazu však bola mimo postele,
a nebolo to vôbec príjemné. Chvíľu lapala po dychu, triasla sa a snažila sa vymaniť z toho
bolestného sna. Musela sa aj udrieť, lebo bolesť neprechádzala, a keď sa
dotkla hlavy, cítila ju čoraz intenzívnejšie. Chladný vzduch prechádzal po jej
tvári. Bolestivo sa do nej zabodával. Pomaly vstala a zamierila
k oknu. Bolo otvorené, nepochybne pod vplyvom mágie, ktorá unikla počas
jej zlého sna, nebolo to nič mimoriadne stalo sa jej to už predtým, dokonca
počas prázdnin kvôli tomu raz dostala upomienku za nedovolené čarovanie.
Znepokojene
hľadela na svetlé body pohybujúce sa v diaľke, nachádzajúce v blízkosti
zakázaného lesa. Sprevádzala ich pohľadom, až kým nezmizli.