varovanie: romantika
obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...
Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.
poznámka: stále ešte bez korektúry...
Pre Abequa, Vai, Achája, Mononoke.
Stáli
oproti sebe.
Obaja
vo vyrovnanom postoji, obaja pripravení na to, čo malo prísť. Harry nemal žiadne pochybnosti, chcel to tak
veľmi, tešil sa na to viac než na čokoľvek iné. Pretože vedel, čo niečo také
znamená pre Severusa a že preňho nie je ľahké udeľovať sľuby tohto druhu.
No napriek tomu preňho bol ochotný to urobiť.
Pod
jedným z tých veľkých stromov,
Harry cítil dotyk vetra, ktorý prechádzal po jeho chrbte.
A tú
podmanivú vôňu ihličia, na ktorú si tak veľmi zvykol, bola tu, sprevádzala ich
a jemu sa to tak páčilo.
„Posledná
šanca, Harry...“ pripomenul mu Snape tú možnosť, že by si to mohol ešte
rozmyslieť.
„Chcem
to urobiť, Severus ani nevieš, ako veľmi ma potešilo, keď si to navrhol, ja...
budem veľmi šťastný, ak to spolu urobíme, práve tu...“ potvrdil ešte raz svoje
rozhodnutie.
Po
istých nevyhnutných prípravách to bol už len ten posledný krok, Snape však
striktne dodržiaval tradíciu, na základe ktorej bolo nielenže prípustné ale aj
nevyhnutné trvať na tom, aby druhá strana potvrdila svoj záujem.
„Dobre,
Potter, tak začneme...“ prijal Snape
jeho druhé potvrdenie, čím bola táto záležitosť definitívne uzavretá
a mohli prejsť k tomu podstatnému.
Dívali
sa jeden druhému do očí. Tie Snapove čierne a nepreniknuteľné
a upierali naňho vážnejšie než kedykoľvek predtým. A v jeho
pohľade bol akási zvláštna takmer až posvätná úcta k starému obradu, ktorý
znamenal, že sa pred nimi otvára nová budúcnosť a že obaja sú pripravený
ju prijať so všetkým, čo k nej patrí.
Pomaly
takmer, akoby obradným spôsobom spojili svoje ruky. Cítil to, ten dotyk, akoby
bol tou jedinou istotou, na ktorú čakal. Bolo to iné, než ich predchádzajúci
kontakt, takmer až cítil to pulzovanie mágie medzi nimi, ktoré akoby bolo
nepokojnou riekou doteraz rozdelenou, túžiacou sa spojiť.
Snapov
dotyk bol pevný, sebaistý, on sám cítil tú istotu, ktorá práve teraz
z neho vyžarovala, tú istotu, ktorá medzi nimi uvoľnila tenký pramienok
mágie, pomaly sa vinúci po jeho vlastných rukách. Neboli nutné žiadne
zaklínadlá, žiadne mávanie prútikmi, bola to len čistá energia, nič viac než
jej zosobnenie, ktoré oni sami dokázali vyvolať.
„Ja,
Severus Snape, prijímam teba Harry Potter, za svojho partnera...“ tie slová
vyslovené jeho hlasom, mali preňho väčšiu cenu ako akékoľvek iné vyznanie
a cítil ich silu, ich váhu, ktorá vzápätí prechádzala jeho rukami, spolu
s teplom, príjemným hrejivým chvením tej magickej energie, ktorá tú jeho
ubezpečila o svojich úmysloch.
Všetko,
čo mu chcel dať teraz cítil prostredníctvom toho spojenia, ktoré v jeho
tele nastoľovalo mier a harmóniu, cítil ako sa s ním starší muž delí
o to všetko, čím bol on sám o jeho vlastnú mágiu, ktorá sa priam
dychtivo spájala s tou jeho, akoby niečo neúprosne hľadala.
„Ja,
Harry Potter, prijímam teba Severus Snape za svojho partnera...“ potvrdil aj on svoju časť slávnostného sľubu.
Jeho mágia sa tešila, on sám cítil šťastie ktoré sa nedalo k ničomu inému
prirovnať a zároveň sledoval ako jeho vlastná mágia prechádza do
Severusových rúk, starší muž mal možnosť cítiť to, čo by mu chcel dať on,
a v jeho pohľade sa na istý čas mihol úprimný údiv spolu
s niečím, čo Harry identifikoval ako prijatie toho čo mu ponúkal.
Ich
mágia sa zmiešala dokopy, stratili pojem o tom, kto s ktorou súčasťou
začal a kto ktorú pridal.
Jednoducho
len takto existovali, oslobodený od všetkého ostatného, ovládaný mágiou toho
spojenia, ktoré si vyžadovalo svoje zavŕšenie.
Jednotlivé
vlákna mágie sa pevne zviazali, bol tu istý okamih, keď medzi nimi panovalo
niečo, ako úplné spojenie na všetkých úrovniach.
A len
veľmi pomaly sa začala opäť rozplietať a putovať späť do ich stále ešte
spojených rúk.
Tak
nenáhlivo a pokojne, že ani jeden z nich poriadne nepostrehol stratu
toho spojenia, vďaka ktorému Harry cítil to podmanivé teplo aj po ich oddelení,
aj potom ako sa pustili, no len preto, aby mohli pokračovať v ďalšej časti
rituálu, ktorá bola takpovediac nie až taká pokojná, ako tá prvá.
Pocítil
pevnosť mužovho objatia, takmer až
neľútostnú vášeň, ktorú si teraz dovolil prejaviť navonok.
Magická
energia, ktorá ich spojila si práve teraz vyžadovala úplné naplnenie
a vyčerpanie.
Ich
bozky boli divokejšie, prudšie, plné toho tepla, ktoré ich opäť obklopilo do
svojho objatia.
Pevne
ho objímal a prijímal jeho samého aj objatie toho tepla, ktoré sa opäť
nekontrolovateľne šírilo ich telami.
Držal
sa ho, cítil každý jeho pohyb vo svojom tele, privítal tú prudkosť spolu
s istotou, že jeho partner mu dal záväzný sľub, že už teraz k nemu
patrí a bude bojovať za to, aby mohli ostať spolu.
***
Severín
zoskočil z jeho objatia rovno na zem. Dopadol pomerne hladko a Harry
sa poobzeral po byte, ktorý považoval za
svoj prvý skutočný domov, okrem Rokfortu, no teraz to bolo iné, lebo sa vrátil
do spoločného bytu, ktorý sa chystal zdieľať so svojím komplikovaným partnerom.
Nechal
Severusovi svoj list a dúfal, že čoskoro budú môcť zrealizovať všetky
svoje plány.
Vrátil
sa s dobrou náladou, pripravený bojovať, zbavený tieňov minulosti, no aj
tak čeliaci tým, ktoré nebolo možné len tak ľahko vymazať z jeho sveta
a vedel, že jediný spôsob ako ich poraziť je postaviť sa im, znovu
a znovu, sa tešiť z drobných víťazstiev a nikdy tým strachom
nedovoliť, aby na dlhý čas ovládali jeho, spoznať im a pomaly prichádzať
na to, ako zabrániť ďalšiemu zablokovaniu.
A vždy
keď sa vrátia musí sa rozbehnúť oproti nim, najlepšie rovno do ich náručia, aby
spoznal, že nie je také hrozné, že sa ho snažia len zavádzať, že on nemá dosť
síl, aby sa im dokázal postaviť.
„Tak
sme opäť doma, však...“ poznamenal spokojne... „A čoskoro príde aj Severus,
uvidíš, Severín, čoskoro tu bude s nami...“
Kocúr
naňho hľadel, tými svojimi inteligentnými očami a on si neprial nič viac,
aby sa mohol čo najskôr pustiť do toho, čo bolo nevyhnutné urobiť, aby sa
Severus mohol vrátiť.
Nepochybne
preto, dal dom do poriadku, keďže očakával dôležitú návštevu, opäť sa všetci
mali stretnúť a pracovať na tých posledných záležitostiach, ktoré
predchádzali veľkému odhaleniu.
Jednému
z mnohých, ktorému bude musieť čarodejnícky svet opäť čeliť. A pripraviť
sa na to všetko, čo bude súvisieť s tými nečakanými odhaleniami, aj na
nápor nespokojnej verejnosti.
***
„Harry,
ty si predbehol aj nás, to sa nerobí, kámo...“ uťahoval si z neho Ron, keď
im povedal o tom, že už vlastne nie je slobodným záchrancom čarodejníckeho
sveta.
Harry
im to povedal pri spoločných raňajkách, keďže obaja istý čas bývali uňho
a robili mu spoločnosť, lebo ráno mali ešte spolu vybaviť pár formalít
a okrem toho už dlho neboli takto spolu, vedel, že teraz sa všetko zmení,
že to už zrejme nebude také ako predtým a prial si, s nimi potom
všetkom stráviť dlhší čas.
Hermiona
sa zamračila.
„Je
to tvoja vina, ty si chcel ešte počkať...“ očividne to nebol ten najlepší nápad
na to poukazovať, lebo Hermione to vôbec nepripadalo vtipné.
Povedal
to zatiaľ len im dvom a Aberforthovi, len pre prípad, že by to malo nejaký
vplyv na prípad.
Nikomu
inému sa o tom radšej ešte nezmienil, požiadal aj Rona a Hermionu aby
toto tajomstvo zatiaľ strážili.
Požiadal
Aberforta aj o potvrdenie pre úrady týkajúce sa toho, že si plánoval
nechať istého draka, ktorý takpovediac patril Severusovi, no len on ako osoba
s dračími schopnosťami, mohol získať výnimku tohto druhu, keďže pochopil,
že mláďa sa od neho nepohne a oprávnene sa obával toho, že by to chceli
použiť proti nemu.
Kvôli
tomu ho však čakalo školenie a krátka skúška, ktoré mienil absolvovať
v najbližších dňoch.
Čo
sa týkalo ich veľkej schôdzke tak tá skončila úspešne a už teraz bolo viac
než jasné, že je všetko na dobrej ceste, čo ho upokojilo a vskutku si po
dlhom čase mohol konečne vydýchnuť. A takisto aj tie ďalšie dva týždne
vybavovania dopadli nadmieru úspešne.
Boli
prejedávané posledné formality týkajúce sa Severusovho návratu.
Počas
toho rána však prišla ďalšia pošta, ktorá zrejme prešla ich triedením
spôsobením prílišným záujmom verejnosti o jeho osobu.
„Čo
je to overovanie?“ opýtal sa Hermiony, keď aj jemu prišiel akýsi dokument
s takýmto nápisom vo veľkej červenej obálke, ktorý nemal nič spoločné so
súdom, no nepochybne súvisel s tým, že došlo k istej energickej
výmene, ktorú ministerstvo muselo zaznamenať. Snape ho na to upozornil, že aj
keď urobí všetko potrebné, aby ich zväzok ostal aspoň čiastočne anonymný,
o pár týždňov to bude zaznamenané aj istými zdrojmi na ministerstve, ktoré
takéto energické výmeny sleduje. A keďže tú svoju dal už Harry aj
zaregistrovať, vo vhodnom čase, bolo viac než očividné, že mu príde aj niečo
s tým spojené.
„Harry, zdá sa, že ministerstvo už
zaregistrovalo magický zväzok, ktorý si uzavrel a vieš predsa... teraz
z toho vyplývajú isté povinnosti...“
Harry
to nevedel, nesledoval novinky tohto druhu a vyvolalo to v ňom
pomerne nepríjemný pocit.
„Čo
od nás budú chcieť?“
„Nič
hrozné, kámo, len to, aby ste potvrdili všetko písomne...“ upokojoval ho Ron.
Harry
s obavami otvoril tú obálku.
Vypadli
z nej akési formuláre a niečo ako pozvánka, ktorú si prečítal.
„Podmienky
v prípade adopcie či poručníctva...“
„Po
vojne ostalo dosť veľa sirôt, zrejme ministerstvo bude požadovať aj vaše
vyjadrenie týkajúce sa tejto záležitosti... A keďže tvoj partner bol
zbavený všetkých obvinení a žiadal si aj o prečistenie jeho registra
dalo sa to čakať...“ vysvetlila mu to
Hermiona, keď si na jeho podnet prezrela všetky dokumenty.
„Budete
musieť absolvovať povinnú návštevu jedného z tých domovov, kámo... asi už chápeš prečo váham so svadbou, vieš si
predstaviť, čo by urobila Hermiona, keby tam tie deti tak videla v tom
dočasnom domove... au... Hermiona... nerob... “ dočkal sa Ron spravodlivej
odplaty z jej strany.
„To
je vskutku vážna vec, Ronald o tom sa nežartuje...“
„Ja
viem, ja viem, len ma nechaj, vzdávam sa...“ snažil sa zabrániť tomu
najhoršiemu.
Harry
si medzitým prečítal tie papiere, zatiaľ to ešte nebolo veľmi aktuálne, lebo
musel počkať na Severusov oficiálny návrat, no vskutku to bola záležitosť, na
ktorú sa netešil, lebo si vedel predstaviť v akej situácii sú deti, ktoré
prišli o svoje rodiny a predpokladal, že aj v ňom to vyvolá
pocity istého druhu, ktorým by sa podľa možnosti rád vyhol.
Návšteva
bola povinná, ale to, či si pár o nejaké dieťa prejaví záujem, to bolo
vskutku výlučne na rozhodnutí daného páru.
