fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
pár: Myrtla/Tom Riddle, Myrtle Elizabeth Warren.
Obsah: „Vtedy som verila, že on už
viac nebude súčasťou môjho sveta. Ale on sa vrátil a nič viac nedokázalo
zastaviť temnotu...“
Myrtla je v 7 ročníku a Tom sa vráti
z "objaviteľskej cesty" a dostane miesto profesora OBČM...
pokračovanie Poviedky vtedy som mala ten pocit, verzie A, mimo kanón
poznámka: túto časť mám napísanú odvčera, plánovala som to nechať na pondelok, ale nuž musím si dnes dať pauzu tak to sem pridávam už dnes...
Pre Farah
Nevyspala
sa vôbec dobre.
Celý
deň bola unavená, len sa tak vliekla z jednej hodiny na druhú, bála sa
toho okamihu, keď bude opäť stáť pred ňou.
Našťastie
to boli stále len úvodné hodiny, bolo nutné si len odsedieť to nevyhnutné
a urobiť si poznámky.
Zvládala
to len akosi automaticky.
Jej
strach narastal hlavne popoludní po tej poslednej hodine, keď si uvedomila, že
sa to už blíži, že tomu opäť nemôže uniknúť.
„Tá
mala ale šťastie, ja by som si to s ňou pokojne vymenila...“ počula ako to
povedala jedna z partie Slizolinčanov.
Tí
očividne na svojho profesora Riddla nedali dopustiť.
Zamračila
sa na ňu, keby tak len vedela... keby len tušila...
A mysľou
jej aj proti jej vôli preblesklo, či každý trest so študentkou v jeho
podaní bude vyzerať takto.
Po
dlhom čase ľutovala, že je sama, že nemá na škole jediného blízkeho človeka,
s ktorým by mohla hovoriť o svojom nešťastí.
No
aj keby ho mala, odvážila by sa spomenúť toho, ktorého meno sa nesmie len tak
vyslovovať a riskovať následky s tým spojené? Veľmi vážne o tom
pochybovala.
No
aspoň si spomenula na osobou, s ktorou by mohla hovoriť, aj keď neboli
priatelia ani nič podobné...
Má
predsa ešte čas a bolo to omnoho lepšie, vonku sa najlepšie zbaví strachu
z neho.
Predierala
sa pomedzi skupinky študentov, nepatrila ani do jedného z tých kruhov,
a predpokladala, že keď Tom obnoví Slugyho klub bude to pre ňu ešte
horšie, budú sa jej posmievať, že ju nevzali späť a ona sa bude musieť
pomstiť, tak to šlo stále dookola, bol to jediný spôsob, ako dokázala medzi
nimi prežiť. No možno jej dajú pokoj, keď sa teraz jej meno spája
s použitím takzvanej temnej mágie, možno im to bude tentoraz stačiť.
Opustila
hrad a zamierila k školníkovej chalupe.
„Ahoj,
Hagrid...“ pozdravila vysokého chlapca, ktorý po jej príchode previnilo schoval
za chrbát svoj dáždnik.
„Zdravím,
Myrtla...“ nesmelo sa usmial.
Zrejme
aj on to potreboval, nebol práve najvyhľadávanejšou osobou na škole, aspoň
s ním mala pocit, že nie je sama.
Nemala
v úmysle mu povedať nič konkrétne. Chcela len, aby jej on sám niečo
porozprával, čokoľvek.
„Na
čom pracuješ?“
„Len
som sa tak pozeral, na tieto tekvice, to vieš, všecko...“ zarazil sa uprostred
vety, zamračene odstúpil.
Zľakla
sa, že je to kvôli nej, no čoskoro pochopila pravý dôvod tejto jeho náhlej
zmeny.
Profesor
Riddle sa pri nich pristavil.
„A
čo vy tu chcete?“ oslovil ho dosť
nepatrične a drzo, čo on nemal vo zvyku, Myrtla naňho zarazene hľadela.
A uvedomila
si, že Hagrid zrazu stojí pred ňou, akoby ju chcel pred ním chrániť, dáždnik
zvieral v ruke pevnejšie než predtým.
„Od teba nič...“ odsekol profesor Riddle
chladne. „Hľadám hájnika, je doma?“ jeho
pekná tvár bola opäť len chladnou maskou.
„Nie,
nie je a neviem kedy sa vráti...“ pokračoval Hagrid, stále zotrvával
v napätom postoji. „Ja o ničom neviem a nemám na vás čas,
odíďte, choďte...“ posielal ho preč, Myrtla vedela, že vzťah medzi nimi nie je
vôbec dobrý, bol to predsa on, kto ho udal Dippetovi a údajne aj prichytil
pri čine, no nepredpokladala, že to bude práve on, kto si jediný dovolí
s ním hovoriť takýmto spôsobom. Svojím spôsobom ho preto považovala za
odvážnu, no dosť neopatrnú osobu.
„Dovoľuješ
si toho dosť vzhľadom na to, že si tu len učňom a aj to len kvôli tomu, že
riaditeľ mal s tebou súcit....“ dával mu najavo, že on by rozhodne nebol
k nemu až taký milosrdný.
„To
šecko je len moja a vec a vec riaditeľa...“