Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Pre Awastu a Farah
***
„Ak
priložíš ruky k dielu, možno s tebou zájdem aj na obed...“ opäť ju
svojským spôsobom privítala Tamira, keď vošla do jej obchodu s náhradnými
dielmi a iným príslušenstvom vrátane robotov určených prevažne na domáce
práce. Jej robot 7PP bol práve vpredu, zrejme ešte dokončoval nejakú ďalšiu
rozrobenú zákazku.
Počas
svojho voľného dňa chcela navštíviť svoju takisto veľmi dobrú kamarátku,
s ktorou sa zvyčajne flákala, ak by sa to dalo tak nazvať. Už dlhší čas
s ňou nebola a nevedela, kedy sa opäť bude môcť dostať z chrámu
bez toho, aby mala nejakú misiu, aspoň si teda myslela, že s ňou
v tomto ohľade ešte budú počítať.
„Áno,
iste, hneď sa do toho dám...“ vysúkala si rukávy a posadila sa k nej
na voľnú stoličku, aby mohla mladej konštruktérke pomáhať pri operácii, ktorej
súčasťou bola oprava akejsi okopanej domácej pestúnky. Bola to zrejme tá istá,
s ktorou jej pomáhala naposledy.
„Ako
vždy...“
„Áno,
presne tak, tie decká ju zničili už po piatykrát, to je proste plytvanie dobrým
materiálom...“
Tamira
sa naklonila bližšie k nej, pričom Theia dosť dobrý výhľad na jej vskutku
roztomilé rožky, ktoré už akosi patrili k rodovým znakom jej ľudí
a rovnako aj tá jej červená tvár a pomerne výrazné čierne znaky,
ktoré vyzerali ako tetovania, no jej pokožka bola taká od prírody, celá tá
kresba bola súčasťou jej tváre odmalička. Theia ju poznala už od začiatku
svojho výcviku, keďže bola sestrou jedného z padawanov, ktorý sa priatelil
s Gwainom.
„Theia,
skúsiš to, ten stabilizátor ma akosi
neposlúcha, len ho zatlač, dobre... trochu viac doprava...“ priam zaprosila
v tom najvhodnejšom okamihu, keď bolo nutné posunúť ten stabilizátor
a ona to urobila tým presne nacvičeným pohybom, o ktorom už nemusela
ani len rozmýšľať. Nechala sa viesť len pocitom.
Ozvalo
sa to povestné zacvaknutie.
„Trefa, ďakujem ti, ja sa s tým trápim
už večnosť, nuž viem vystihnúť ten správny okamih, ale nemám tvoj inštinkt...“ pochválila
ju, keď si prezrela, stabilizátor a ubezpečila sa o tom, že je na
správnom mieste, inak by pestúnka chodila ako opitá, čo nebol práve dobrý vzor
pre tie deti, ktoré sa v každom prípade aj tak nevedeli zmestiť do kože.
„Chápeš
a po tomto ten môj stále nalieha, aby sme sa už vzali, skrátka si vieš
predstaviť, čo tie deti dokážu narobiť... to je neskutočné...“ lamentovala
ďalej, ako to mala vo zvyku, keď niekto systematicky devastoval roboty, na
ktorých ona pracovala.
„Talon
stále nalieha, tvrdí, že je najvyšší čas... No ja neviem, mne sa to ešte páči
takto, ešte ani neviem, čo by som vlastne chcela, proste je to príliš zložité
ten bežný život a čo ty, čo tvoj majster a Gwain ako vychádzate?“ jej
snúbenca poznala len zbežne, zvyčajne sa tu nezdržal veľmi dlho a snažil
sa ich priveľmi nevyrušovať, keď mali na práci tzv. ženské záležitosti, ako to
nazýval on.
Na
to všetko sa jej stihla opýtať, kým starostlivo zatvárala pestúnku. Theia sa
posunula na stoličke trochu ďalej.
„Skvele,
až na to, že Káin už nie je môj majster...“ priznala mierne znepokojene
s tým, že ju bolí, keď to musí vysloviť.
„S
Gwaintom je to dobré, on sa proste má... mala by si ho vidieť, je to už Jedi
a nemá problém...“ porozprávala jej o svojom novom majstrovi,
samozrejme vynechala veci, ktoré by mohli jeho či rád skompromitovať, skrátka
to hrala na to, že si ešte nezvykla na to všetko, že to bola až príliš rýchla
zmena, Tamira si ju pozorne vypočula.
„Aj
ty budeš, neboj sa, to sa spraví, nebude až taký zlý, určite, veď to meno poznám
aj ja, toho tu poznajú takmer všetci, hovorí sa o ňom, že je dobrý
a to všetko... možno trochu preverí tvoje nervy a ktovie, možno sa ti
nakoniec zapáči...“
„Pochybujem,
budem sa snažiť skôr neexplodovať, ten stabilizátor to možno vydrží dlhšie než
ja... Budeš tu dnes dlho? Rada by som niekam zašla, ak by si mala čas...“
„Ani
nie, už len chvíľu a budem s tým hotová, keď už si tu, tak musíme
niekam vyraziť... no Theia, ja chcela by som ešte teda... je pravda, že je taký
pekný ako sa to o ňom teda hovorí ten tvoj Skywalker?“
„Nie
je môj a áno, je pravda, že vyzerá celkom dobre, ale to práve teraz vôbec nie
je podstatné, no tá jeho povaha, neviem či si na to dokážem zvyknúť...“ trochu
sa mračila hlavne kvôli tomu, ako sa jej kamarátka usmievala, potom ako
priznala, že je príťažlivý.
Tamire
to však očividne stačilo a nič viac jej ani len povedať nemohla.
„Takže
potrebuješ rozveseliť, to je jasné... Zvoláme starú partiu a bude sa žiť,
padawanka... Dnes sa konajú preteky vznášadiel so všetkým, čo k tomu patrí,
dúfam, teda, že máš čas celý deň...“
Theia
odhodlane prikývla.
Mala
čas, dnes až príliš mnoho času.
A
aj ona potrebovala byť len mladým dievčaťom, ktoré sa pôjde zabaviť so svojimi
priateľmi.
***
Preteky vznášadiel, hlasná hudba, rýchlosť a množstvo ľudí,
rôzne stánky so všetkým možným.
A ona
oblečená takpovediac akoby šla niekam inkognito, ako jedno z tých bežných
dievčat, požičala si veci od Tamiry, keďže nebolo rozumné ukázať sa tam v odeve,
ktorý nosila ako padawanka, zbytočne by tým na seba upriamila pozornosť.
Takto
dokonale zapadla medzi svojich rovesníkov, bez toho, aby si niekto robil
prílišné starosti spojené s jej prítomnosťou a vnímal ju takpovediac
ako nejaký druh vzdoru.
Držala
v rukách svoj obľúbený nápoj, ktorý sa volal tri štvrtiny a chutil čiastočne
po malinách.
A spolu
s Tamirou si našli dobré miesta, nanešťastie sa im nepodarilo zvolať takto
narýchlo celú starú partiu, prišiel len Aurren, ktorého práve teraz zastihli v meste,
tiež mal v úmysle ísť na závod,
takže nebol problém s tým aby sa k nim pridal a Shalla, samozrejme
ako jedna z pretekárok nemala problém s účasťou, tí ostatní traja,
ktorých by ešte po prípade rada videla, nemohli momentálne prísť.
Povzbudzovali
ju takmer až do zblbnutia a boli dosť hluční, Aurren bol celý bez seba,
keď sa presúvala čoraz na lepšiu pozíciu a keďže jej za dobré umiestnenie
prisľúbil bozk, nepochybne mu jej postup práve teraz veľmi vyhovoval.
Už
dlhší čas mal o ňu záujem no zjavne preňho predstavovalo dosť veľký
problém vyjadriť sa.
Obe
ho posmeľovali, aby to po závodoch skúsil, boli presvedčené o tom, že aj
Shalla javí isté náznaky, že by bola ochotná si s ním začať, aspoň tak sa
o tom vyjadrila Tamira a ona bola tiež presvedčená o tom, že má
pomerne dobrú šancu, ak sa rozhýbe ešte dnes, lebo veci sa môžu veľmi rýchlo
zmeniť a on by potom mohol ľutovať, že neurobil niektoré veci, keď mal tú
možnosť...
Obďaleč
práve hasili jednu menšiu haváriu, nič vážne, no stroj bol poškodený natoľko,
že pretekár už viac nemohol pokračovať.
„Tak
vidíš a je vonku, ja som to vravel, že bol až príliš...“
„Jasné,
veď to bolo už od začiatku, jednoznačné...“ potvrdila mu to Tamira a takmer
hravo doňho štuchla.
Theia
mala o celej situácii dosť dobrý prehľad, no stíhala sa pritom aj baviť,
všetko komentovať...
A potom
to uvidela, to vznášadlo s tými znakmi, s majstrovými znakmi, so
symbolom nádeje... spojeným s K.
Musel
ju predať, lebo teraz ju už zrejme nepotreboval, tá bolesť akoby sa znovu
vrátila, akoby ani tá malinová chuť nestačila na to, aby ju dokázala prekryť.
„Moja mladá padawanka... musíš byť
trpezlivá...“ sledoval ako sa pokúsila hýbať tou pomerne ťažkou kockou, no jej
pocity ju zrádzali, mala v sebe priveľa hnevu.
Gwain sa k nej dnes skrátka
správal otrasne, to nebolo možné, čo robil, nerozumela tomu, prečo ju tak veľmi
provokoval a vystatoval sa tým, že on už môže používať to vznášadlo, že
majster mu už dovolil lietať samému, no jej ešte nie, jej ešte nedôveroval
natoľko, aby niečo také mohla urobiť.
Položil ruku na jej plece, pozvoľne
prešiel po jej chrbte, mala to rada, tú istotu, ktorej jej dával ten dotyk.
Gwain bol možno k nej zlý, ale
majster nie, on jej rozumel, on vedel, čo potrebuje, cítila to z jeho dotyku,
z tej jeho opory, z toho aké boli jeho hodiny pokojné, rada sa ním
nechávala viesť, videla v ňom to všetko a ešte omnoho viac čo musela
opustiť doma.
„Mrzí ma to, majster...“ zamumlala
ospravedlňujúco. Zhlboka sa nadýchla a dovolila samej sebe tešiť sa z toho
dotyku, ktorý v nej rozochvel teplo a prebudil niečo z tých citov,
ktoré jej matka nemohla vyvolať.
„Skúsim to ešte raz, dobre... a tentoraz
to bude lepšie...“
„Áno, iste, pokojne Theia, máš čas...
cíť silu a poslúchaj svoj inštinkt... nechaj sa ňou viesť... áno presne tak...
výborne...“ počula v jeho hlase ten uznanlivý tón, keď pod vplyvom tých
jeho slov uchopila silou kocku a nechala ju voľne lietať, prestala sa až
tak priveľmi upínať na ten pohyb a viac sa uvoľnila, dôverovala sile, tak
ako ju to učil on.
„Theia,
si v poriadku?“ cítila ako sa k nej
Tamira naklonila, aby prekričala hluk motorov.
„Áno,
iste...“ sledovala to vznášadlo, ktoré
bolo práve teraz od nich vzdialené, cítila z neho silu, nemohla od neho
odtrhnúť zrak. Mohol by... možno tie reči neboli pravdivé, možno majster... aj
keď... tá nádej v nej rástla každým okamihom.
No
zaplavilo ju náhle rozrušenie, keď sa dostalo dopredu, keď po určitom stave
nadobudlo vedúcu pozíciu a jazdec, ktorý sedel v ňom vyhral celý
závod.
Chystalo
sa oficiálne vyhlásenie výsledkov a keď
si zložil prilbu, spoznala Gwaina.
Jeho
cesta za majstrom zrejme mala takýto účel a ona sledovala ako stál na
stupni víťazov.
Už
predtým sa jej zdalo, že je tu niekto so silou, no nebola si tým istá,
nachádzalo sa tu až príliš veľa rušivých vplyvov a tomto akosi nikdy
nebola veľmi dobrá.
poznámka, pre ilustráciu pridávam fotky, teda akoby som si predstavovala Gwaina (Ďakujem za typ Farah) a Káina.
 |
| Gwain |
 |
| Káin |
