Názov:
Temná strana sily
postavy:
Theia_Autp postava/Anakin Skywalker_lord Vader, padawanka/majster ship, hate
love relationship, angst, zmienky o Padmé/Anakin, het
obsah: „Keď
mi povedali, že on bude mojím majstrom, pocítila som strach, ten zakázaný
strach, o ktorom sa hovorilo, že vedie k temnej strane sily.“
Pre Farah a Awastu.
Pomaly
vystúpila z výťahu, kráčala po chodbe osvetlenej drobnými svetlami,
čiastočne, akoby zahalená tajomnom tejto zvláštnej noci, sama medzi všetkými
tými známymi tvárami, približujúcimi sa k hlavnému vchodu. Hľadala silu
a vnímala jej tlak na všetky okolité veci a bytosti, čerpala
z tých pocitov, tak ako jej to poradil jej
majster, sila bola všade, prítomná vo všetkom a ona sa sústredila na jemné prepojenie svojich pocitov
s ňou. Cítila sa vďaka tomu lepšie, sila bola s ňou, nič sa jej
nemohlo stať, kým ňou bola sprevádzaná.
Spoločenská udalosť, ktorú organizovala
senátorka Padmé Amidala pomaly začínala. Mala možnosť sa o tom presvedčiť,
keď vošla dovnútra a chvíľu stála v tej hlavnej časti, v tých
krásnych červených šatách, ktoré akoby nepatrili k osobe, za ktorú sa ona
sama považovala, boli elegantné, príjemné na dotyk, zvýrazňovali to, čo
zvyčajne zakrýval strohejší a jednoduchší odev padawanky, bola práve dnes
mladou ženou, na ceste za ďalším dobrodružstvom.
Váhavo
sa obzerala po tej veľkej miestnosti, hľadajúc tie oporné body, ktoré
potrebovala. Iná než predtým, práve teraz objavená vo svetle, v ktorom ona
samu seba ešte nevidela. Vstup do tej miestnosti predsa len prebudil slabý
záchvev ohrozenia.
No
snažila sa byť silná.
Silná,
taká silná, aká len mohla byť v tých šatách, v tom hrdom postoji,
ktorý práve teraz zaujala.
A boli
tu aj jej priatelia ... Ich silu cítila skôr než keď ich uvidela
a naplnila ju radosťou, takmer až bezstarostnosťou tej časti svojej
mladosti, ktorú zvyčajne obetovala rádu.
Stačil
len jediný pohľad.
Gwain
jej venoval úsmev a Agápe takisto z druhého konca miestnosti,
zachytila povzbudivú dávku sily prichádzajúcu z jej strany, oboch
pozdravila pohľadom.
Ten
hrejivý pocit v nej narastal, keď samej sebe pripomenula, že sú tu
a kedykoľvek sa môžu zas stať tímom, ktorý spolu prekoná všetky prekážky.
To jej hovorila ich sila, bolo také krásne z nej môcť čerpať, nechať sa
ovládnuť tým pocitom, že ju milujú tak, ako ona miluje ich, že nič nie je
dôležitejšie než to neviditeľné spojenie, cennejšie než čokoľvek iné... Kruh
priateľstva, ktorého súčasťou sa stala.
Prešla
dopredu, no nepriblížila sa k nim, ešte neprišiel čas na to, aby vyhľadala
ich oporu, teraz si priala byť silná, bol to jej čas na to, aby ukázala, čo
všetko sa dosiaľ naučila.
Senátorka
Amidala oficiálne všetkých privítala a po krátkom prejave sa slávnosť
mohla oficiálne začať. Bola vážna, vznešená, pravá dáma. A všetci ju
sledovali, pripútala k sebe ich pohľady, v hre, v ktorej ona
sama zvyčajne víťazila. Bolo v nej čosi takmer až kráľovské, akoby
v nej ožívala tá časť jej minulosti, vďaka ktorej sa stala tou ženou,
ktorá zodpovedne a čestne plnila svoju úlohu senátorky.
Ozval
sa potlesk a ona, akoby bola súčasťou toho okamihu, keď sa jednotlivé
skupinky opäť sformovali.
Práve
začala hrať jemná, no nevtieravá hudba, keď sa jej podarilo zachytiť jeho pohľad a zabudnúť na všetko
ostatné.
Cítila
ho na svojej pokožke, takmer ako dotyk, s ktorým sa tak ťažko vyrovnávala.
Čelila
mu rovnako ako naposledy, keď spolu uzavreli tú prísahu, ktorú ona sama
považovala za uzavretie ich niekdajšieho konfliktu. V jeho pohľade však
nebol hnev ani nezúčastnenosť, ale niečo, čo sama nedokázala presne popísať...
Nebola to temnota, ale niečo z tej príťažlivosti, ktorá na ňu pôsobila aj
proti jej vôli.
Nedokázala
sa vymaniť z toho jeho pohľadu, nič iné akoby už ani necítila, len tú jeho
silu, len ten jeho podmanivý vplyv na ňu, nemohla uniknúť a nevedela či je
to vôbec v jej silách.
Nebola
si istá jeho účasťou ani sa ho na to nepýtala, bola až priveľmi spokojná
s tým krehkým mierom, ktorý spolu uzavreli a nechcela aby si myslel,
že má z takých vecí obavy, senátorka Padmé ju pripravila viac než dobre,
spoliehala sa na to, že tentoraz to snáď dokáže dotiahnuť do úspešného konca.
On
bol pre ňu tou najväčšou skúškou. Anakin Skywalker, jej majster. Nevedela či z neho dnes bude jej spojenec, ešte
si nebola úplne istá tým, ako to medzi nimi bude v takýchto prípadoch
fungovať a ani sa na to práve teraz nespoliehala, no mala dobrý pocit
z ich obnoveného sľubu a verila tomu, že on je na tom rovnako.
Jej
bývalý majster jej s týmto zápočtom veľmi nepomohol, nemal takéto záležitosti
veľa v obľube a podľa možnosti robil všetko preto, aby sa im vyhol.
Theia mu to nijako nezazlievala, poznala jeho dôvody, vedel, že nie je typ,
ktorý by mal rád záležitosti tohto druhu, no musela pripustiť, že keby tam bol
vtedy s ňou cítila by sa omnoho istejšie.
Dúfala,
že tentoraz jej budú hviezdy viac naklonené. A jeho prítomnosť bude pre ňu
dobrým znamením.
„Dobrý večer, Theia...“ povedal, keď pristúpil
k nej a medzi nimi už nebola tá zdanlivo bezpečná vzdialenosť. V jeho
hlase bola láskavosť, na ktorú si ešte len zvykala, spôsob, akým vyslovil jej
meno, to ako bola opäť obklopená jeho silou.
„Dobrý
večer, majster...“ pozdravila mu dosť
formálne so všetkým, čo k tomu prináležalo. A dívala sa práve teraz
na tú jeho jazvu, ktorú mal na tvári, aby priveľmi neprezrádzala to, ako na ňu
pôsobí jeho prítomnosť a iná forma blízkosti, než tá, ktorá bola súčasťou
bežného výcviku.
„Ak
mi to dovolíte, rád by som vás predstavil istým dôležitým osobám...“ ponúkol
jej to, čo práve teraz vskutku potrebovala. Nielen svoje rameno, ale aj ten typ
opory, po ktorom túžila so všetkého najviac, potrebovala čo najrýchlejšie
prejsť tými základnými povinnosťami, získať dobrý kredit, a to ostatné už
ne
„Ďakujem
majster, bude mi potešením...“ pokračovala vo formálnom spôsobe reči aj ona,
bol to nevyhnutné a čiastočne ju to práve teraz aj zachránilo, zachovať si
aspoň istú mieru odstupu, to mala v úmysle.
„Anakin,
som rád, že si prijal moje pozvanie...“ povedal mu palpatin, keď ho šli
spoločne pozdraviť.
„A
kto je táto okúzľujúca mladá dáma, ak sa smiem spýtať?“
„Theia
Flemingová, moja padawanka...“ predstavil ju svojmu tomu vplyvnému mužovi,
ktorý mal pod kontrolou celý senát. Medzitým stihli prejsť niekoľkými
skupinkami, keďže aj on bol pomerne zaneprázdnený rozhovormi s inými osobami.
Theia
sa s ním pozdravila, snažila sa nič nepokaziť, preto s ním prehodila
len zopár zdvorilostných fráz, no jemu to očividne stačilo. Cítila len chlad,
ktorým bol obklopený, pripomínal jej chlad jej predchádzajúceho majstra, no
niečo, akoby na ňom bolo iné, omnoho nebezpečnejšie než ten druh chladu, ktorý
dôverne poznala.
Anakin
si splnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z jeho funkcie, no zastavili sa aj
pri hostiteľke.
„Ako
sa máte, senátorka Amidala?“
„Generál
Skywalker, veľmi dobre, ja... už dávno som vás nevidela...“
„Mal
som isté neodkladné povinnosti, človek v mojom postavení sa len tak ľahko
nezastaví, vy to predsa viete najlepšie...“
Theia
ich pozorovala pri rozhovore, bola po majstrovom boku, no náhle sa cítila
nesvoja, nemala vyhradený názor na ich vzťah, senátorka jej položila pár
otázok, pomerne obyčajných a ona sa sústredila hlavne na tie správne
odpovede, ignorovala smútok v jej očiach, niečo z toho starostlivo
maskovaného smútku, ktorý prenikol do sily.
Nemala
možnosť zistiť, čo senátorku trápi, nebolo by to na takomto mieste vhodné a ani
k tomu nemala príležitosť, kvôli tomu, tancu, ktorému sa ani tento rok
nemohla vyhnúť.
Bola
to jedna z tých povinností, ktoré nemohla brať na ľahkú váhu, aj keď
nebezpečenstvo, že by opäť mohla vyvolať nejaký incident sa chodením po
miestnosti s majstrom viditeľne zmenšilo, ešte stále nebola za bezpečnou
hranicou, vedela, že bude za svoje výkony počas tohto večera ohodnotená a ešte
ani zďaleka nemala ten pocit, že bude môcť tento predmet uspokojivo uzavrieť.
„Smiem
prosiť?“ opýtal sa.
Prikývla.
Vzal
ju do kruhu tanečníkov a ona sa ním nechávala viesť.
„Stále
si veľmi napätá, nemusíš sa viac ničoho
báť, bude to v poriadku, vedieš si dobre, a keď to už hovorím ja, tak
to musí byť pravda...“ pošepol jej, keď sa k sebe priblížili, keď ju držal
a ona strácala pojem o tom, čo je skutočné a čo je len súčasťou
hry.
Ďalej
sa ním nechávala viesť a snažila sa nebyť kvôli tomu šťastná, nebyť
priveľmi nadšená tým, ako sa jej práve počas tohto večera venoval.
Nič
to predsa neznamenalo, len to, že chce dodržať slovo, ktoré jej dal, že je
ochotný byť jej majstrom tak, ako jej to už raz sľúbil.
„Ešte
sa uvidíme, teraz ma na chvíľku ospravedlň...“ povedal jej, keď tanec skončil.
A ona
si našla aj čas na to, aby sa pozhovárala so svojimi priateľmi.
