pár: Stiles/Derek
varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť seba samého, nie celkom mpreg
varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť seba samého, nie celkom mpreg
počet kapitol: 5. (počet je pevne stanovený)
Obsah: Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Obsah: Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
„Koľko máš rokov?“
zavrčal.
„Šestnásť.“
Nebolo až také príjemné
to priznať. Hlavne nie teraz, keď sa nad ním skláňal alfa. A on bojoval
s vlčicou, ktorá naňho začala vyvíjať značný nátlak. Jeho ruky akosi
mimovoľne pristáli na mužovom chrbte. Až teraz si uvedomil, že obaja sú nahí
a ich vlčie súčasti sú rozhodne spokojné s nedostatkom oblečenia.
Jeho nový partner voči tomu nemal žiadne námietky, keďže vlka táto skutočnosť
nesmierne potešila, videl to v jeho očiach. Neprekážalo mu, či má pred
sebou chlapca alebo dievča, cítil svoju partnerku, a to bolo to jediné, čo
ho zaujímalo.
„Nezabíjam deti...“
„Nie som dieťa...“
„Podľa mňa si, aj keď
vlk si myslí niečo iné...“
„Nemôžem za to, čo
urobila moja vlčica. Som opačný menič...“
„To ťa nezachráni
predtým, čo od teba potrebuje... Prapôvodný strach... hovorí ti to niečo?“
Ubezpečil ho, ale vyslovil to takým spôsobom, až mu z toho prešiel mráz po
chrbte. Vlčica chcela svojho partnera cítiť blízko seba, nechápala prečo sa
tomu bráni, prečo im nedovolí byť opäť spolu. Chcela sa s ním opäť spojiť,
chcela ho cítiť...
Prikývol.
Ich vlčie súčasti
začali na nich naliehať, aby sa spojili aj v ľudskom tele. Obávali sa
toho, že práve ľudské súčasti odmietnu ich výber. A keďže šlo o také
neočakávané spárenie, vyvíjali na nich silný nátlak.
Náš
partner nás chce.
Chce
nás teraz.
Hučala doňho vlčica
a nemienila prestať.
Je
cudzí.
Nie
je cudzí.
Je
náš.
Je
cudzí.
Začínala ho z toho
bolieť hlava.
Pazúry na pravej ruke
sa mu predĺžili. Stiahol ich, ale aj tak cítil ako mu telom prechádzala
nekontrolovateľná túžba.
Stiles jej prosby
ignoroval.
„Možno pomôže, ak sa
oblečieme...“
„Skúsme to,“ súhlasil
alfa.
Keď na seba hodili
nejaké oblečenie, ich vlci si uvedomili vážnosť situácie a prestali na
nich vyvíjať taký silný nátlak.
Stiles si vzal tričko
a džínsy, no tričko jeho spoločníka bolo totálne zničené,
s nohavicami sa do úplnej podoby premieňať nedalo, musel ich po ceste
niekde nechať, preto musel svojmu spoločníkovi nájsť niečo vhodné. Našiel len
vyblednuté džínsy, ktoré raz nie práve najlepšie opral a boli už
takpovediac dosť vyťahané, ale nič z tých vecí, ktoré nosil teraz, by jeho
novému známemu zrejme nesadlo. Neodolal a dal mu aj čierne tričko
s nápisom HUG ME. Alfa sa netváril priveľmi nadšene, ale jeho vlčica od
toho nápisu nedokázala odtrhnúť zrak.
Čím dlhšie sa na toho
muža díval, tým viac mu pripadal známy, akoby ho už niekedy predtým videl. Rysy
jeho tváre, jeho oči a vlasy mu niekoho veľmi pripomínali.
Takže
my ho poznáme? Odkiaľ ho poznáme?
Odvážil sa položiť
otázku, až keď mal pevne v rukách ovládanie svojho tela.
Vlčica mu ukázala chlapca,
o niečo staršieho než bol on... Volal sa Derek... Derek Hale...
a bol... synom jeho pestúnky.
Otec
musel na určitý čas odísť do mesta, kvôli nejakým záležitostiam, ktoré
potreboval vybaviť, Pani Halová bola ich
najbližšou susedou, mala pomerne veľkú rodinu, vždy sa na nich tešil, keďže oni
nemali problém s tým, že nebol taký silný ako ostatné vlčie deti.
Bol
vtedy veľmi malý, ešte sa ani len nevedel premieňať, ale vlk v ňom
zabraňoval tomu, aby ho len tak vzali na cudzie územie, cez ktoré jeho otec
mohol prejsť nepozorovane. Pani Halová bola veľmi milá, dobre sa oňho starala,
mal rád aj Lauru, jej staršiu dcéru, bola alfa samica už od narodenia, ale
správala sa k nemu ako k svojmu malému bratovi. Príjemné voňala
a rozprávala mu príbehy o malých vlkoch prežívajúcich neskutočné
dobrodružstvá vo veľkých mestách, ale hneď ako uvidel jej brata, pokúsil sa
vymaniť z jej náručia...
Korenistá
vôňa bola preňho lákavá, nemohol sa tomu pocitu ubrániť.
Tmavovlasý
chlapec chcel pokračovať v ceste, ale Laura sa mu postavila do cesty.
„Zober si ho, Derek... Chce ísť k tebe...“
„Nie,
to nemôžem. Mohol by som mu ublížiť...“
„No
tak, aspoň to skús...“ nedala sa, kým si ho od nej neprevzal.
„Tak
dobre, keď inak nedáš...“
Jeho
oči sa po prvý raz rozžiarili. Cítil ako sa jeho vlčie ja po prvý raz prejavilo
naplno. Stalo sa to preto, lebo sa nebál, nebál sa, keď ho držal on. Bol to
prvý mladší vlkolak, ktorý sa k nemu nesprával pohŕdavo. Objal ho okolo
krku, akoby k sebe patrili. Derek ho držal pevne, jeho oči sa tiež na malú
chvíľu zmenili...
„To
je Stilinského syn?“
„Áno,
malý Rupert, ale poradila som jeho otcovi, aby ho tak radšej nevolali. Ak si
vytvorí iné meno, mal by to rešpektovať. Aj tak to bude mať ťažké...“
„Máš
pravdu, rozhodne to bude mať ťažké... Počul som čo o ňom vravia
ostatní...“ chcel jej ho vrátiť, ale Laura pokrútila hlavou.
„Nech
ostane s tebou. Nikto z beta samcov ho ešte nedržal. Urob to aspoň
ty. Nech si na to zvykne...Oni ho možno nemôžu prijať, ale my áno. Je smutné,
že ich alfa, ani beta nejavili záujem o tradičný rituál prijatia nového
člena, vraj je ešte skoro, ja si myslím, že je najvyšší čas...“
„Bolo
by lepšie, keby ho držal alfa...“
„Nebuď
taký skleslý, ostaň tu s nami... Mama nie je sklamaná, že nie si alfa, ona
to tak neberie...“
„Ona
možno nie, ale očakávalo sa to odo mňa...Ostanem ak to chceš, ale dnes so mnou
nebude veľká zábava...“
„Ale
nevymýšľaj, len poď...“ chytila ho za ruku a spoločne vykročili lesnou
cestou. Nešli ďaleko od domu, ale tvárili sa, že sa schovávajú
v začarovanom lese.
Laura, Derek, kde ste! počuli ako na nich volá matkin
vlk. Okamžite sa vrátili späť bližšie k domu. Pani Halová ich poslala
dovnútra. Derek pohľadom skontroloval svoju mladšiu sestru Coru, ktorá sedela
na podlahe a hrala s loptičkou.
Lovci
boli blízko domu. Všetci okamžite spozorneli.
Pani
Halová sa šla s nimi pozhovárať. V ich rodine bola hlavnou ženskou alfa samicou, počas neprítomnosti
manžela rozhodovala o všetkom.
A neskôr,
keď nebezpečenstvo pominulo, mohli všetci vidieť ako malé vĺča všade nasleduje
Dereka, aj keď sa mu to najprv vôbec nepáčilo, neskôr ho už len rezignovane
chytil za ruku a hral sa s ním, až kým ich mama nezavolala späť do
domu. Bol to prvý vlkolak, ktorému nevadilo, že jeho rodinná línia nie je
čistá.
Po
požiari, v ktorom zahynula väčšia časť rodiny Halovcov, Derek opustil
územie ich svorky. Spomienka naňho postupne vybledla.
„Derek? Si Derek Hale?“
Prikývol.
„Už to tak bude, a ty si...“
„Stiles Stilinski šerifov syn z...“
„To vĺča.“
