Vlk 3. kapitola 3/3

pár: Stiles/Derek
varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá,  vlčí pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť seba samého, nie celkom mpreg

počet kapitol: 5. (počet je pevne stanovený)
Obsah: Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie  a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.

Poznámka: Dlhá vysvetľovacia kapitola.

Chcel ešte vedieť pár detailov, ale telefón už zrazu nemal v rukách. A nebolo mu to ani trochu ľúto, keďže mu ho prebral nahnevane pôsobiaci alfa. Derekove oči boli opäť červené a jeho vlk, zjavne nespokojný s nerešpektovania príkazu, dával mu to dostatočne najavo. Stiles sa mu veľmi rozumne pratal z cesty, tváril sa totiž opäť ako ten nekompromisný alfa. Nebolo na tom nič čudné, tak skoro po spárení, bol vlk plne zaujatý svojou novou úlohou a nepotreboval mať okolo seba ďalších ľudí. Dokonca aj vo svorke sa hovorilo, že pokiaľ si alfa nájde partnera/ku a prešiel/šla cyklom len nedávno je lepšie, ich nechať na pokoji a nepribližovať sa, kým im na to sám/a nedá povolenie. Neuvedomil si to, ešte stále si nezvykol na tú myšlienku, že on už je spárený. Preto v žiadnom prípade neprotestoval, len sa mierne odsunul od telefónu do bezpečnej vzdialenosti a nerobil si s tým žiadne starosti. Derek ešte reagoval pomerne dobre, už videl aj omnoho horšie reakcie.

„Ostatných nechaj ďaleko za hranicou, príď sama...“  povedal to tým tónom, ktorému nebolo možné odolať. Znelo to takmer ako napol zavrčanie, čo prezrádzalo, vysoký stupeň podráždenosti vlka. Stiles ľutoval, že na to nepomyslel skôr... Nateraz to vyzeralo tak, že sa dostanú len do ďalšieho nebezpečenstva.

„Prepáčte, ale kto vôbec ste...“ Lydia nedokázala zakryť prekvapenie vo svojom hlase. Zrejme neočakával niečo také. Stilesa mohla vytáčať, mohla naňho kričať, a nič by to neznamenalo, spôsob reči známy ako alfa imperatív rozhodne na takomto mieste neočakávala.

„Neklaď mi otázky, príď tam alebo zabudni na akúkoľvek pomoc...“ zavrčal a zložil jej. Ani len nečakal na odpoveď.

„Derek, to bude dobré... nič to nie je... nikto ťa nebude otravovať... naozaj to nič nie je...“ nasadil upokojujúci hlas, svoju najlepšiu verziu a chvíľu sa okolo neho krútil a zvažoval či nemá začať opäť panikáriť. No napokon vražedný pohľad ustúpil a Derek sa spamätal, až keď ho niekoľkokrát ubezpečil, že nedovolí, aby sa ho niekto dotkol a urobí presne to, čo chce. Iná alternatíva na rozzúreného vlka rozhodne neplatila. Keď jeho oči opäť nadobudli svoje zvyčajné ľudské kvality, sedeli obaja na zemi, opierali sa o stenu jaskyne... Ak by mal byť presný, Stiles bol takpovediac na Derekovi a robil všetko preto, aby vlka zahnal späť, pobozkal ho, čo ho napokon upokojilo natoľko, aby prepustil riadenie ľudskému spolujazdcovi. Myslel si, že sa ich konečne rozhodli poslúchnuť. Derek ho od seba okamžite odsunul, hneď ako rozum prevládol nad pudmi. Nie natoľko tvrdo, aby spadol na zem, prípadne aby sa udrel, ale dostatočne dôrazne na to, aby vlčica ukázala svoje oči. To ho prinútilo vrátiť sa a oplatiť mu bozk... Stiles cítil ako je vedený k niečomu čo doteraz nezažil, nie len také jemné nič nehovoriace maznanie... Niečo čo motivovalo nielen jeho vlčiu súčasť, ale aj ľudskú. Derek však už mal nad sebou vládu a po takomto utešovaní vlčice,  okamžite usúdil, že toho bolo dosť a opäť ho pustil. Stiles sa vysilene oprel o stenu, to bol bozk, akoby to bolo prvý krát, akoby nič predtým neexistovalo... Chápal, prečo sa niektorí obávajú týchto spojení, niečo také bolo možné dosiahnuť aj medzi vlkom a človekom, ale bolo to nebezpečnejšie...

Myšlienky prudko vírili v jeho hlave, nemohol sa sústrediť, nemohol urobiť nič, chcel len, aby... Ani nevedel, čo to chce, či ďalší bozk, ale ten zvláštny pocit úplnej blízkosti, úplného prepojenia... Z takýchto úvah bol však veľmi skoro vytrhnutý, hlasom svojho partnera.

„Mali by sme ísť... Ten tvoj strom je dosť ďaleko, až na opačnej strane Middle...“

„Áno, jasné... Mali by sme...“

Potreboval vidieť Lydiu, aby zistil, čo sa to tam vlastne stalo. Celá svorka nemohla len tak prestať existovať, ich alfa bol v celku v pohode, jeho synovia boli tak trochu nepríjemní, ale rozhodne tu bol aj beta a jeho rodina, a celá pomerne veľká skupina vlkov rôzneho veku, nehovoriac o ich šamanovi. Ten by ich mal vopred varovať, ak by boli ohrozené zadky všetkých... Nemiešal sa síce do vecí, ktoré by spôsobili viac škody ako úžitku, ale pokiaľ šlo o prežitie svorky, to by zrejme rád prevolal aj svoj paušál, len aby všetkých odpratal na nejaké bezpečné miesto.

Lydia by ho nedostala do problémov, aspoň nie úmyselne, v podstate nemala rada zabíjanie a všetky tie veci ju desili, preto nepredpokladal, že by ho niečím mohla ohroziť, jej hlas znel normálne, nepostrehol žiadne výkyvy, ktoré by naznačovali, že ju niekto k niečomu núti... No ani to ho neupokojilo.

§§§

Trvalo im tri hodiny, kým došli k hraničnému stromu, spôsobila to výrazná zmena počasia, príchod mrazivého vetra a dažďa. Viditeľnosť bola dosť slabá, už keď boli približne v polovici cesty, ale teraz to bolo ešte omnoho horšie. Rýchlo stratili chuť na vlčiu formu behu a už sa len predierali po neschodnom teréne. Urobili to hlavne kvôli tomu, lebo vlkov začínal znervózňovať pach ľudskej krvi. To rozhodne nevyzeralo dobre. Mohla byť zranená Lydia alebo ktokoľvek iní z tých, ktorí za ním prišli... Počas takej dlhej doby sa mohlo stať čokoľvek, preto sa vlkom nechcelo opustiť bezpečie a priblížiť sa k hranici... Museli sa k tomu nútiť...

Otec mu rozhodne vybral dobré miesto, to musel uznať, ani auto by sa sem nedostalo z tejto strany, nehovoriac o tom, koľko práce s tým mali oni... Derek kráčal rýchlo, sebaisto a väčšinou sa vracal k nemu, keďže on kvôli obavám z búrky viditeľne zaostával. Blesky naňho nepôsobili dobre, zvyčajne si rád počas takéhoto počasia niekam zaliezol a keďže to nebolo možné, tak sa pohyboval až priveľmi opatrne.

Napokon predsa len uvideli akúsi osobu, dievča s dlhými ryšavými vlasmi oblečené do zablatených šiat, Stiles opäť pocítil krv, ale tentoraz bola tá aróma omnoho slabšia.

Lydia sa obrátila k nim, bola bledá, akoby práve uvidela ďalšieho mŕtveho, mala na nich dosť veľké šťastie, väčšinou to vedela skôr než ktokoľvek  iný, dokonca sa povrávalo, že šaman jej ponúkol učeníctvo, ale nikto nevedel, či súhlasila alebo nie, každopádne zatiaľ so sebou nenosila žiadne vrecúška ani knihy k tomu, určené preto všetci predpokladali, že zdvorilo odmietla.

„Ahoj, Stiles...“ pozdravila mu, ale plnú pozornosť venovala Derekovi. Dôkladne si ho obzerala. Nebola vlkolak, nemala také schopnosti, preto nemohla ani len tušiť, že sú spárení, ale aj tak jej to pripadalo podozrivé. Alfa sa však držal ďalej od nej, kým nepredstavovala hrozbu nijak zvlášť si ju nevšímal.

„Lydia, si v poriadku...“

„Áno, je to dobré... Mali sme menšie problémy, ale zvládli sme to... Myslím, že nám niekto pomohol...“ pozrela niekam za seba, akoby očakával, že sa tam náhle niekto zjaví, ale keď sa tak nestalo, tak len nervózne štuchla do svojho spolužiaka.

„Stiles, je tu na blízku nejaké miesto, kam môžem odviesť, aspoň Dannyho, on je zranený a nevyzerá to s ním dobre... Jackson ho tam vezme, my sa zatiaľ môžeme porozprávať... Už som mu to obviazala, ale mal by ostať radšej v suchu...“

Danny bol jedným z imúnnych detí, jeho krv bola dokonale ľudská, čo vzhľadom na okolnosti nebolo práve najlepšie.

Stiles pozrel na Dereka, tentoraz nemienil urobiť tú istú chybu ako pred chvíľou. Jeho partner prikývol.

„Aj tu na blízku je jedna menšia jaskyňa, odprevadím ich tam...“

„Chvíľu počkajte, hneď prídem...“ prešla hranicu, čoskoro sa objavila s dvomi chlapcami.

Jackson, syn betu ich svorky, obľúbený športovec, patriaci k deckám, ktoré sa s ním nikdy nedali ani len do reči, držal v náručí bledého mladíka, ktorý zrejme ani len netušil, kde sa nachádza... Čo bolo jeho jediné šťastie, aspoň sa vyhol zbytočnej bolesti, nebol smrteľne zranený, to by vycítili, ale rozhodne to bolo dostatočne nepríjemné na to, aby si užil pár hodín bolesti.

Derek a Jackson si vymenili vlčie pohľady, chvíľu im trvalo, kým sa dokázali pohnúť z miesta, no napokon mladý Hale odviedol Jacksona do druhej jaskyne. Stiles a Lydia pomaly šli za nimi.

„Kto by to bol povedal, že tento tu bude spárený skôr než ja...“ prekvapene poznamenal Jackson.“

„Ty si spárený?“

„Áno, som, ale teraz o tom nebudeme hovoriť,“  zahriakol ju skôr, než stihla klásť nejaké otázky.

 „Ešte je s vami niekto?“ opýtal sa.

„Ethan, Issac, Boyd a Erica, ale požiadala som ich, aby počkali, keďže tvoj alfa si neželal, aby sem prišli všetci naraz. Povedz, Stiles ty a on? Ty a alfa? To by som o tebe nepovedal... Odkiaľ sa tu vzal...“

„Z vedľajšej svorky, ale to preberieme neskôr. Povedz mi, čo sa stalo doma... Dovtedy budú musieť počkať...“ zopakoval nahnevane.

„Dobre, máš pravdu. Začnime tým... Tvojho otca zavolali k prípadu, pamätáš sa k tomu, čo som ti o tom hovorila...“

„Áno, pamätám si to...“

„V chatke našli mŕtveho aj nášho šamana. Bol mŕtvy ešte skôr ako ten muž, ktorého si zabil ty... Stále nepoznáme jeho meno, ale tvoj otec povedal, že mu niekto odstránil tetovanie, myslel si, že ty si mu tak doriadil, ruku, ale zistili, že niekto s telom manipuloval už v pitevni... My... Keď sme si to všimli už bolo neskoro, vtrhli na naše územie, svorka zložená len z alfa vlkolakov... Ten muž, ktorého si zabil, podľa odpovede, ktorú sme od šamanov dostali, bol z ich rádu vykázaný, keďže sa stal temným a pomáhal alfa svorke hľadať nové ciele pre zabíjanie, hoci aj pokojne žijúcich vlkolakov, no bolo už neskoro, keď sme to zistili, príliš neskoro...“

„Nie, to nikdy neurobím...“ starší alfa stál so svojimi synmi pred svorkou, nepoznajúcou zľutovanie. Zabíjali niekoľko hodín bez varovania, každého, kto im prišiel do cesty, boli silnejší, boli rýchlejší, keďže nepotláčali žiadne zo svojich prirodzených inštinktov...

Lydia to videla, sledovala to...

„Zabiješ svojich a pridáš sa k nám, alebo my zabijeme teba! A potom sa aj tak zbavíme ostatných...“

„Kto si, prečo od nás...“

„Som Deucalion, ale to ti asi nič nehovorí. Som ten, ktorého si ponížil svojím rozhodnutím... Pamätáš si, čo si mi povedal, keď som ťa žiadal, aby si mi vydal toho človeka?“

„Deucalion? Ty si... ten... Ten, ktorý...“

„Ani to nevieš vysloviť, alfa, aké príhodné, že ty si zabudol na moje poníženie, ale moja vlastná svorka nikdy... Mal som vás zabiť už vtedy, všetkých a hlavne ju... Spárila sa s človekom, s úbožiakom, ktorého meno mi ani len nechcela povedať, a jej syn, on zabil môjho šamana, ale vy ste ho aj tak poslali preč, bez toho, aby ste to celé lepšie preskúmali, jeho spomienky vás netrápili... Teraz je už neskoro na akékoľvek prosby, toto územie vám už viac nepatrí... Čo im odpovieš na moju výzvu alfa, pridáš sa k nám, alebo sa pokúsiš ich zachrániť...“

„Čo urobil?“ opýtal sa Stiles, aj keď tušil, aká bude odpoveď. Už došli takmer k jaskyni. Danny bol uložený dovnútra, Derek sa vrátil k nemu.

„Pokúsil sa Deucaliona napadnúť, ale prehral. Ani sa k nemu nedostal. Vrhli sa naňho a roztrhali ho... Potom sa obrátil k dvojčatám...“

Aiden a Ethan, alfovi synovia, mali neskôr prebrať všetky jeho povinnosti, vyzeralo to tak, že svorka bude mať dokonca dvoch alfov, keďže ich spolupráca bola vždy viac než tesná...

„Aiden sa k nim pridal. Ethan váhal, ale napokon ostal s nami, kvôli tomu, že Dannyho jeden z tej svorky zranil... Neviem ktorý vypukol tam zmätok, niektorí z našich ešte s nimi bojovali... ale bolo ich málo... My už dávno tak vo veľkom nevraždíme, oni boli ako stroje... Dannyho zachránil Jackson, pomohol mu dostať sa odtiaľ.... Neviem prečo, ale  keď sa to stalo, Ethan sa pridal k nám... Rodičia na nás kričali, aby sme odtiaľ vypadli, povedali, že sa o to postarajú, že neskôr za nimi opäť prídeme, tak sme poslúchli a odišli sme z územia, čo najrýchlejšie... povedali, že si po nás prídu, ale to už zrejme nie... Čakali sme na zvyčajnom mieste, ale nikto neprišiel... “

„Môj otec, on ho dostal?“

Nechcel si ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby ten vlkolak zistil, že to kvôli nemu bol odmietnutý.

„Nevieme kam zmizol, ale určite ho nedostal. Bol tam naozaj hrozný chaos, ale nebol vtedy v meste. Poslal nám správu zo šamanovej chatky a už sa odtiaľ nevrátil. Ak bude môcť, určite sa ti ozve... Mrzí ma to...“

 §§§

Stiles nervózne pobiehal po ich jaskyni. Derek šiel niekomu zavolať z jeho telefónu, povedal, že potrebuje byť ďalej od pobehujúcej vlčice, aby sa dokázal lepšie sústrediť. Preto zamieril do ďalšej časti jaskyne...

Pred pár hodinami odišli od partie tínedžerov,  usídlenej na opačnom konci Middle.

Urobili ešte jeden okruh, keďže im museli poskytnúť nejaké veci, ale napokon už ostali doma, nemali iné východisko... 

Vlčica odmietla ostať v blízkosti iného alfu, necítila sa tam dobre a Derekov vlk sa takisto dožadoval toho, aby sa vrátili späť domov. Z nejakého dôvodu sa cítil ohrozený na najvyššiu možnú mieru.

Derekov vlk takisto nemal veľkú dôveru ani k novým návštevníkom, a bolo jasné, že iného alfu  na svojom teritóriu len tak ľahko nestrpí. Ethan takisto dosť zle reagoval na prítomnosť iného alfu, hrozilo, že to medzi nimi nedopadne dobre... aj keď Stiles nevedel, čo vyvolalo jeho podráždenosť, až kým mu to Lydia veľmi diskrétne nenaznačila. Nedávno Ethanov vlk opustil ostatných a akosi si to namieril späť do mesta a pokúšal sa... Bol priťahovaný k Dannymu, ktorý bol takpovediac gay, aj keď nechcel, aby sa o tom verejne hovorilo, ale väčšina deciek to vedela... Pokúsil sa ho uhryznúť, čo toho chlapca pochopiteľne vyplašilo, s rovnakých dôvodov, ako to pôsobilo aj na Stilesa, neodmietol ho priamo, ale ani sa nenechal uhryznúť. Z čoho by bol nepochybne dosť veľký škandál, keby náhodou neobjavil Deucalion.

Počasie sa ani trochu nezmenilo, blesky oblohu posiali svetlom,  spôsobujúcim to, že Stiles napokon zaliezol pod prikrývku, zamyslene okusoval jednu zo sušienok, keďže variť v takomto počasí bolo nemožné a vlčica bola hladná, aj keď on sám mal veľké obavy o otca.

Aspoň Danny už na tom bol lepšie, ukázalo sa, že Lydia, aj keď na to rozhodne nevyzerala, naozaj navštevovala šamanské lekcie. Po bylinkách a jej starostlivosti sa rany uzavreli, rozhodne by to o nej nikdy nepovedal, že niekedy dospeje k takémuto umeniu.

„Zariadil som to,“ spokojne vyhlásil Derek.

„Budú mať nejaké miesto?“

„Zariadil som im bezpečný úkryt u mojich známych. Vyzdvihnú si ich zajtra...“ spresnil napokon.

 „A šamanský rád?“

Lydia trvala na tom, aby zavolali do hlavného ústredia. No niečo také môže podľa pravidiel urobiť len dospelý alfa, preto to ostalo na Derekovi.

„Povedali, že už sú o celej veci informovaní a podnikajú kroky na odstránenie problému. Ako vždy je podľa nich všetko tak, ako má byť... Umiestnili ochranné kúzlo k hraniciam nášho Middle, dnes už nikto neprejde...“

To ho rozhodne upokojilo. Netúžil potom, aby ich Deucalion a jeho svorka prekvapili.

„Všade je vyhlásená pohotovosť, nikto sa nedostane nikam bez súhlasu rádu. No mám aspoň jednu dobrú správu. Tvojho otca sa im podarilo dostať do bezpečia... Nejaké šamanské kúzlo ho zdržalo v chatrči, vraj ho omylom spustil a teraz je na ústredí, ale nedovolili mi, aby som ti ho dal k telefónu...“

„To je pre nich typické... Dáš si?“ natiahol k nemu ruku so sušienkami, keďže vedel, že aj Derek dnes trpel nedostatkom jedla.

„Len si to nechaj. Z nejakého dôvodu mi povedali, aj to, že by si mal poriadne jesť.“

3. kapitola 

1 2 3

Bonus

obrázková príloha, pre tých, čo nepozerajú Teen wolf

Danny a Ethan sú v TW milenci, takže som sa o nich musela zmieniť nuž, keď už sú tam. 

DANNY

ALFA DVOJČATÁ

ALFA D

JACKSON