4. kapitola 3/7

varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá,  vlčí pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť seba samého, nie celkom mpreg.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie  a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.

Po mesiaci...

Tri týždne absolútneho pokoja, vzájomného spoznávania a skúmania všetkých svojich možností. Mali za sebou tri týždne odkedy sa rozhodli spolu chodiť.  Nebolo by to také významné, keby práve počas tohto tretieho týždňa, istý mladý vlkolak nezaregistroval výraznú zmenu na jeho tele, presnejšie povedané, niečo čo prikovalo jeho pozornosť k svojmu bruchu, musel uznať, že akosi pribral. Jedol viac, lebo Derek stále niečo zohnal, a v konečnom dôsledku sa dostali na tri jedlá denne, pričom vždy akosi skončili pri niečom čo bolo dobré natoľko, že si bez váhania naložiť ďalšiu porciu a vôbec mu z toho nebolo zle. Uvažoval o tom práve teraz, keď ležal v prikrývkach tentoraz už plne využíval objatie svojho partnera, bolo mu dobre a vlčica takúto blízkosť rozhodne uznávala, položil ruku na svoje brucho a začínal uvažovať nad tým, že by mal zrejme viac behať a obmedziť svoje porcie, inak sa zrejme nebude Derekovi páčiť... A vtedy sa to stalo, niečo v ňom sa pohlo, šokovane ruku odtiahol, pokračovalo to ďalší pohyb, o niečo intenzívnejší ho takmer zabolel. Schúlil sa bližšie k Derekovi a zdesene opäť siahol na svoje brucho, niečo sa tam začalo naozaj hýbať...

„De.. Derek...“

Partner okamžite zareagoval na jeho volanie.

„Čo sa stalo?“ vyskočil, akoby očakával útok, Stiles ho však stiahol späť k sebe a umiestnil jeho ruku na svoje brucho.

„Cítiš to tiež?“

Ďalší pohyb, rozhodne silný na toľko, že sa to nedalo prehliadnuť. Hlas mu vystrašene preskakoval...  Tušil, o čo ide, ale nechcel tomu veriť. Niečo také nebolo možné...

„Stiles...“  

Pocity hrdosti prichádzajúce od vlčice mu celú situáciu ešte viac sťažili. Nechcel to prijať, ale keď to pocítil, musel pripustiť pravdu. Vlčica mala pravdu, všetko čo hovorila smerovalo k tomu a bola spokojná, preto lebo sa nedeje nič, čo by pre ňu nebolo prirodzené. Pre chlapca v jeho veku to však pripomínalo skôr katastrofu ako skvelú správu, v jeho tele sa hýbu vĺčatá, zrejme nie jedno, keďže vlčice mávajú zvyčajne viac mláďat, aspoň tak to býva, pokiaľ dôjde k niečomu takému v úplnej podobe, nevedel však koľko mláďat majú poloviční meniči, no obával sa, že čoskoro sa to dozvie. Nevie ani či by sa už mali hýbať alebo nie, no každopádne reagovali na dotyk ich otca.

„To nie je možné... to...“

„Je to viac než isté, Derek...“

 Obával sa jeho hnevu, že uvidí jeho červené oči tak, ako vtedy, keď prišiel na to, že nie je dievča, no možno by bolo lepšie, keby v istých ohľadoch naozaj dievčaťom nebol. Vlk v ňom bol pokojný, natoľko až ho to samého prekvapilo.

§§§

Neskôr...

Alfa ho pobozkal, spôsobom, ktorý v ňom okamžite uvoľnil všetky potláčané túžby. Počas tých troch týždňov nechcel nič iné, len dovoliť, aby ich spojenie pokračovalo aj na tejto úrovni, potreboval ho, bolo to niečo ako inštinkt, s ktorým nedokázal bojovať, každé prerušenie, každé zaváhanie ho čoraz väčšmi zneisťovalo, aj keď Derek mu vždy dal najavo, že ho chcel, ale isté okolnosti mu to neumožňujú, teraz už na tom nezáležalo....  Poslúchol inštinkt, nechal sa viesť túžbou, dovolil, aby v ňom zviera a človek splynuli, do jedinej nenásytnej bytosti.

Sadol si naňho, inštinktívne skúmal telo, ktoré nebolo zvyknuté na takúto pozornosť. Derek ho k sebe nechcel tak úplne pustiť, vždy si udržiaval určitú mieru odstupu, ale on bol rozhodnutý prekonať aj tieto posledné prekážky.

Prijal ho ako svojho partnera duševne aj fyzicky. Jeho partner chvíľu váhal, akoby nechcel prekročiť to posledné, čo ich od seba ešte oddeľovalo, ale Stiles neprestal, kým nedosiahol to, čo obaja potrebovali.

§§§

Krájal mrkvu, na drobno posekané kúsky vhadzoval do hrnca, vôňa polievky mu stúpala do hlavy a prebúdzala v ňom príjemnú bezstarostnosť. Podarilo sa to. Konečne mala akú-takú vôňu, a keď ochutnal musel uznať, že to nie je najhoršie. Rozhodne to nebolo také zlé, ako jeho prvý telefonát s otcom. Klamal mu, klamal mu tak, až sa za to sám hanbil, ale potom, čo s Derekom zistili približne pred pár dňami, mal obavy práve o to, aby ostal v bezpečí a neprirútil sa zo sídla šamanov rovno k hranici. Kontrolovali takmer všetko a pravidelne im niekto z ústredia volal, na čo si majú dávať pozor, prostredie bolo teraz natoľko bezpečné, až mu to pripadalo podozrivé, no nateraz presne takéto bezpečie potreboval. Práve kvôli spomínanej veci, presnejšie kvôli veľmi živým vĺčatám, ktoré asi prídu na svet.

Práve preto hovoril s otcom len o neutrálnych veciach typu: Hej, počasie je skvelé, učím sa variť a Derek mi robí spoločnosť... áno, dáva na mňa pozor... Nechodím za hranicu a tak... Namiesto toho, aby na otca vybafol novinku typu... Hej, oco, moja vlčica akosi bude mať vĺčatá, no nie je to fantastická správa? Šamani neboli ochotní túto správu prezradiť, tak sa toho držal aj on a o tejto veci mlčal dokonca aj pred Lydiou. Netušil ako ďaleko siahajú jej schopnosti, ale keďže doteraz ho nezasypávala hordou otázok, tak zrejme ani ona nič netušila.

Každopádne kvôli tomu už aj tak každú chvíľu pozoroval svoje brucho, ktoré bolo o niečo väčšie, presnejšie povedané o dosť, keďže vlčí vývoj akosi netrval až tak dlho ako ľudský a celá tá vec s opačným menením, zrejme fungovala asi tak, že pôsobil omnoho plnšie akoby mal. Netušil, ani to ako to funguje vo vnútri neho, keďže niečo také pre potreby ďalších generácií zrejme nikto nezaznamenal. Kmeňové poznámky mu akurát stačili na to, aby zistil, že taká vec je teoreticky možná. Hlavne, keď sa opačný menič akosi mení na vlčicu, so všetkým, čo k tomu patrí.

Našťastie už prekonal počiatočný šok, ale stále to preňho bolo tak napoly neuveriteľné. Rozhodne však boli v nej, ak sa mal presne vyjadriť a čiastočne aj v ňom, aj keď nevedel ako to funguje, lebo okrem istých pocitov vlčice a zvýšeného apetítu, nemal žiadne iné príznaky. Nebolo mu zle, ani nič podobné, len sa cítil akosi ťažší.

Nateraz však bolo dôležité len to, aby mrkva akosi neprevýšila chuť toho ostatného, keď usúdil, že jej bolo viac než dosť, pustil sa do miešania svojho výtvoru.

Prítomnosť Derekovho vlka pomaly sa vlečúceho k nemu, zaregistroval o niečo neskôr. Korisť, ktorú so sebou niesol v jeho žalúdku vyvolala príjemnú odozvu. Neprekážalo mu ani to, že Derekov vlk mu to všetko bezstarostne zložil k nohám. Jeho telo sa  potom už rýchlo sformovalo do ľudskej podoby. Už takmer mesiac to spolu skúšali ako ľudia a fungovalo to. Rozhodne lepšie, než očakávali, až na bežné menšie nezhody, trápiace zrejme každý vzťah.

„Všetko v poriadku?“

„Jasné. Polievka už bude, ale vidím, že dnes nevynecháme ani druhé jedlo...“ díval sa na svoj darček.

„Samozrejme, čo iné by si čakal.“

„Neviem, naposledy hlavu z niečoho ťažko definovateľného, pán alfa sa nám polepšil, keďže doniesol korisť celú...“

4. kapitola

1 2 3 4 

 5 6 7