varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí
pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť
seba samého, nie celkom mpreg.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Ich pohyby boli čoraz
rýchlejšie a intenzívnejšie, nenásytne
si žiadali stále viac a viac...
Stiles skúmal partnerovo telo, jeho jazyk intenzívne
pracoval, prechádzal po mieste označenia, už bolo zahojené, ale stačil jediný
dotyk na to, aby tvrdohlavému vlkovi pripomenul komu teraz patrí.
„Derek, prosím ja...“
Ďalší bozk, ďalšie
dotknutie sa miesta, ktoré v ňom prebúdzalo ešte intenzívnejšiu túžbu,
neprestali, neboli ochotní sa od seba oddeliť, až kým obaja nepocítili silu, silu
ich vzájomnej príťažlivosti.
Ostali spojení dlho,
tak to už u vlkolakov občas bývalo, Derek tým nebol ktovieako nadšený, ale
rozhodne sa s tým nedalo nič robiť, jeho vlk si skrátka robil, čo sa mu
len zachcelo...
Po sexe zaspal takmer
zázračne rýchlo. V partnerovom náručí bola vlčica spokojná, možno až
príliš, lebo keď najbližšie otvoril oči, nakláňalo sa nad nimi nejaké dievča.
A on bol nahý, noha mu vykúkala spoza prikrývok, opieral sa
o Derekovu hruď a bol permanentne zaseknutý v jeho objatí,
našťastie nie tak ako počas noci, ale aj tak...
„Dobré ráno,
chlapci...“
„Cora, ako si sa sem
dostala?“ zavrčal alfa na svoju sestru.
Pustil svojho partnera.
Stiles na seba hneď natiahol prikrývku, schmatol svoje oblečenie a šiel sa
prezliecť do druhej časti jaskyne. Nechcel chodiť nahý pred Derekovou sedemnásťročnou
sestrou.
„Kúzla na ochranu
územia už nie sú potrebné. Zbaľte si veci, vezmem vás domov... Je čas, aby ste
sa vrátili...“
Stiles rýchlo na seba
hodil nohavice a tričko a vrátil sa k nim. Toto ho už naozaj
začínalo zaujímať.
„Kam?“ opýtal sa, kým sa aj Derek venoval
obliekaniu.
„Na územie pôvodného
kmeňa.“
„Tak to asi nepôjde.
Vyhodili ma odtiaľ. A teraz je tam Deucalion.“
„Ten tam už nie je...
Už dávno tam nie je...“
„Ako je to možné, Lydia
predsa tvrdila...“
„To tvoje dievčatko
klamalo. Svorka je v poriadku. Deucalion je preč z nášho nového
územia. Môžeme ísť domov a ty ideš tiež ako Derekov partner
predpokladám...“
„Kto ti povedal, že sa
tam chcem vrátiť?“ Derek rozhodne nevyzeral vôbec nadšene.
„Musíš sa tam vrátiť
braček, dnes nanovo zasadá kmeňová rada. Bude z teba nový alfa.“
Stiles na ňu šokovane
hľadel. Derek takisto nejavil príliš veľké nadšenie.
„Nevieš o čom
hovoríš...“
„Oni predsa majú
alfu...“ namietol Stiles.
„Ethan nemôže byť alfa pôvodnej
svorky. Na tom sme sa všetci zhodli. Nezvládol by to... Súhlasil, že sa radšej
bude venovať svojmu partnerovi. Necíti sa na to pripravený. Noví členovia by ho
nerešpektovali a je príliš mladý... Dostane isté rozhodovacie práva, ale
nebude hlavný alfa...“
„Neviem, prečo by som
mal o niečom takom uvažovať. Som alfa len krátko a ak ma neuznáva
vlastná sestra, ako môžem očakávať niečo také od ostatných...“
„Dobre, si to rozmysli,
Derek. Máme šancu sa vrátiť späť domov... Už žiadne cudzie svorky, žiadne
skrývanie sa... A mysli aj na svojho partnera...Potrebujete vhodný
domov.... Mama mala v pôvodnej svorke dobré postavenie, niektorí si to
ešte pamätajú a ty máš teraz schopnosti našej rodiny vo svojich rukách,
Derek... Ja nemám takú silu, ako naša mama, ty teraz máš všetko... A ešte
je tu jedna vec, hovorilo sa aj o tvojom partnerovi a teraz, keď sa
všetko objasnilo, máme možnosť sa vrátiť na naše územie... S premenami už
problém nemá tak mu nič nebráni... Jeho otec na tom trval, aby sa vrátil čo
najskôr... Na Stilesa čaká otec. Je tu so mnou. Ledva som ho presvedčila, aby
nám dal dosť času...“
„Ty si povedala môjmu
otcovi, že sme sa spárili?“ Stiles tú otázku takmer zavrčal.
„Nie, ja nie, ale deti
z vašej svorky už o tom hovoria a dostalo sa to k nemu,
hneď ako sa vrátil. Ledva som ho presvedčila, aby sem nevpadol. Nie je
nadšený...“
„Nemá nárok teraz
rozhodne nie, nezabúdaj na výnimku... Stiles a ja budeme mať rodinu... On
je polovičný menič a...“
„Práve preto musíte
myslieť na vašu budúcnosť...“ ďalej ich oboch presviedčala.
„Chvíľu nás nechaj,
Cora, dohodneme sa a dáme ti vedieť, ako sme sa rozhodli. Choď za
šerifom...“
„Dobre, ako myslíte,
chlapci. Len nech to netrvá dlho...“
