23. 8. 2013

Vlk 5. kapitola 12/13



  

 
FINÁLE 2/3
varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá,  vlčí pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť seba samého, nie celkom mpreg.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie  a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica. 

Poznámka: poviedka bola skorigovaná.



Tentoraz tam niečo naozaj bolo. Najprv uvidel svojho otca, potom ďalšie dve postavy. Slečnu Morrellovú, spoločne s jeho otcom niekoho podopierala, a ten niekto vôbec nevyzeral dobre.
Pazúry na pravej ruke sa mu predĺžili a konečne sa mu podarilo preseknúť poslednú časť povrazu. Zapotácal sa a opäť spadol, ale stálo to za to, aby konečne mohol poriadne používať obe nohy. Okamžite letel k dverám. Allison šla s ním, Cora len vykukla z detskej izby, ale hneď zas zaliezla, keď uvidela, že Derek je nažive. Nepochybne by ju vôbec nepochválil, keby prestala strážiť deti. Stiles nebol schopný sa natoľko upokojiť, aby svoj nepokoj nepreniesol aj na nich. Počul ako z detskej izby vyšlo tlmené zavrčanie.
Partner!
Vlčica naňho takmer bolestne zavyla, keď videla v akom bol Derek stave. Nezastavil sa, kým nebol vonku. Okamžite pomohol otcovi, ktorý takisto vyzeral dosť otlčene, ale bol nažive, chodil a rozprával. Morrellová mala na čele miernu stopu, a na ruke obväz, ale tiež sa dalo povedať, že vyviazla v celku dobre.
„Otec, prečo si ho nezaviedol rovno k Deatonovi...“
„To nič. Nič to nie je...“
Derek bol celý od krvi, dotrhaný natoľko, až bolo takmer neznesiteľné sa naňho dívať. Napriek tomu dokázal so seba dostať tých pár slov. Rozhodne to bol obdivuhodný výkon.
„Má tam veľmi veľa ľudí. A on tam nechcel ostať. Trval na tom, že pôjde domov, aj keby mal ísť sám. Tak som ho radšej priviedol.“
Stiles dovolil svojmu partnerovi, aby sa oňho plne oprel. Bol okamžite nastavený do režimu: postarať sa o partnera a utíšiť bolesť.  Čo malo momentálne prednosť aj pred informáciami o vývoji celej tej veci.  Derek už viac nerozprával, a vôbec mu to nezazlieval, keďže hneď ako ho vytiahli z auta, takmer stratil vedomie.
„Už som urobila všetko, čo sa dalo. Bude v poriadku. Len to chvíľu potrvá, kým sa to zahojí, ale rany už nekrvácajú...“  ubezpečila ho šamanka.
Prikývol. Ani zďaleka mu to tak nepripadalo, ale nemienil sa práve teraz hádať s nepochybne rozčúlenou sestrou ich svorkového doktora.
Preto radšej až do domu pokračovali v úplnom tichu a sústredili sa na to, aby im Derek nespadol.
Dopravili ho až do ich izby. Urobili všetko potrebné pre to, aby sa rany čo najskôr zavreli. Stiles sa postaral o to, aby bol čistý a zbavený všetkej tej krvi,  potom ho strčili ho do postele.  Ledva to stihli urobiť, už aj niekto klopal na vchodové dvere.
Počul ako Allison na niekoho kričí, ale nemal záujem sa tým zaoberať. Jediné na čo sa dokázal sústrediť bol Derek. Chcel urobiť všetko pre to, aby jeho telo čo najskôr začalo s regeneráciou.
„Môžem preňho niečo urobiť?“ opýtal sa.
„Musíme dávať pozor, aby sa nič nedostalo do rán. Najlepšie čo ako partner môžeš urobiť je sadnúť si k nemu a zhovárať sa s ním. Posilňujúci čaj, by mu mal pomôcť, trochu sa spamätať. Máte doma základné bylinky?“
„Áno, je to niekde v kuchyni. Cora vám ukáže... ja teraz nemôžem... zaklopte do detskej izby, tá tretia napravo...“
Šamanka prikývla a nechala ich na chvíľu osamote.
„Hej, Derek, dostaneš sa z toho. Ak nie, vážne ti nakopem ten tvoj vlčí zadok a tentoraz nepreháňam no... uvidíš čo bude, ak sa nepozbieraš z tejto postele...ja sám ťa... sakra, Derek, hlavne sa z toho dostaň... a niečo... ešte niečo ti musím povedať...“
Stiles sa nesmelo dotkol Derekovej ruky, jedinej časti jeho tela, ktorá akosi neniesla stopy zrejme Deucalionovho rukopisu. Vlčici sa nepáčilo, že bol tak blízko jeho partnera, nechcela ho z neho cítiť. Bola rozhodnutá naňho čo najskôr preniesť ten správny pach. Trochu ho upokojilo až to, že Derek opäť nadobudol aspoň čiastočné vedomie, zelenosivé oči sa naňho opäť dívali.
„Ja ťa... tak trochu no... viem, že sa budeš hnevať, ale proste ťa ľúbim a tak... som si myslel, že by si to mal vedieť... aj keď si tak trochu mimo, ale už to nebudem viac... teda opakovať, ibaže by bolo lepšie, keby som povedal, že ťa milujem no, ale to už by bolo fakt silné no... ale čo iné ti mám povedať, keď... skrátka ťa milujem a hotovo... a už to nebudem viac dnes opakovať...“  očakával odpoveď, inak bude rozhodne veľmi zlý a partner si to vypije, keď sa z tých zranení oslobodí.
„Stiles, ja...“ 
Pohladil ho po ruke, cítil to, aj keď to bolo takmer nepatrné, keďže každý pohyb mu zrejme spôsoboval bolesť.
„Poviem... iba raz to... že...“
Prudko sa nadvihol, striasol sa od bolesti a pritiahol si ho k sebe, tak aby mu mohol niečo pošepkať.
Stiles a vlčica prekonali akékoľvek vnútorné nezhody a opäť tvorili takmer neoddeliteľný celok.
Nadšene ho pohladili po nezranenej časti chrbta. A potom dovolili tomu, aby tie slová, prenikli hlboko do ich podstaty a naplnili vlčicu hrejivým šťastím, šíriacim sa po jeho chrbte, ako pohladenie, ktoré ani on nemohol ignorovať.
Derek využil ten moment, keď ním prechádzalo absolútne šťastie a pobozkal ho. Jemne si privlastnil mladíkove pery.  Chcel, aby sa hneď zahojil, celú tú hrejivú energiu poslal do jeho tela.
Bozkávali sa dosť dlho. Keď sa Stiles napokon náhodne dotkol jeho hrude, pocítil len zdravú pokožku. Po jeho zraneniach neboli na tele žiadne stopy.
To už viac nevydržal a na plno ho objal. Tisol si ho k sebe a nedokázal prestať. 
5. kapitola
1 2 3
4 5 6
7 8 9
13 


Poznámka: viem, že to pripomína scénu s Jennifer, ale je to zámer. Skrátka radšej by som v takej scéne, chcela Stilesa, hlavne, odkedy viem, ako to s Jennifer vyzeralo potom. :) Udalosti v lese budú viac rozoberané v bonuse.  Tu sa v záverečnom len tak mihnú... (Každopádne v premene toho bude až-až, i keď zas je to je v mojom prípade Stiles.