varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí
pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť
seba samého, nie celkom mpreg.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Objavili ďalšie štyri
telá, niekoľko hodín po náleze prvej obete, ale tentoraz už Stiles nemal žiadne
nepríjemné predtuchy. Mestom otriasla
panika, opäť zasadala rada a bol vyhlásený zákaz nočného vychádzania.
Vlkolaci prechádzali
celé územie a pomocou šamanov sa snažili nájsť vinníka, ale podľa toho, čo
sa zatiaľ dozvedela, bol údajne chránený temnotou a podľa najnovších
správ od šamanov táto zlá bytosť prešla
ešte aj základnými ochranami, takže rozhodne nešlo o vlkolaka, ale
o nejakého človeka, zrejme šamana s veľkou mocou, ale nanešťastie
temného. Bol vyhlásený lov na život a na smrť. Rozhodne nič pekné ani
príjemné.
Stiles sedel na
internete vo svojej izbe, Allison bola ešte prednedávnom s ním, ale už si
šla ľahnúť. A Cora bola tiež vonku spolu s Derekom. Lov si podľa
možnosti nechcela nechať ujsť, Allison by sa tiež pridala k nej nebyť
toho, že sa ešte ako vlkolak necítila práve najistejšie a nevedela sa
poriadne premieňať, aj keď bolo zjavné, že sa ju to niekto snažil naučiť, ale ešte
stále zvádzala boj sama so sebou. Potrebovala viac času na zotavenie z toľkých
zmien.
Ich dom bol chránený,
nielen šamanskými kúzlami, ale aj vlkmi, ktorí ostali na stráži, no on by bol
takisto radšej na love, ako len nečinne sedieť v izbe a čakať. Derek
by však s niečím takým nesúhlasil, keďže sa blížil zatiaľ ešte celkom nejasný termín pôrodu vlčice. Nikto mu
presne nevedel povedať, ako to bude prebiehať a či budú vĺčatá naozaj
v poriadku. Nevedeli ani kedy presne to bude, preto by bol rád, keby sa čo
najskôr všetci vrátili.
Písal si prevažne
s Dannym, ktorý bol tiež doma.
Jeho alfa partneri boli ako inak na
love a aj ona sa už riadne nudil.
Hrali spolu hry takmer až do noci. No začínalo byť už dosť neskoro, tak sa
s ním rozlúčil a šiel si trochu pospať. Schúlil sa na posteli do
svojej obľúbenej podoby a čakal na návrat partnera.
Aspoň tak to plánoval,
kým nepocítil, ako ho zrazu premkol mimoriadne bolestivý pocit, premenil sa do
úplnej podoby a ocitol sa na zemi. Telom mu otriaslo niečo, čo sa ledva
dalo zniesť. Rukou si prešiel po napätom bruchu, niečo rozhodne bolo iné ako
predtým, nebola to jedna z tých bolestí, ktoré občas pocítil.
Nebál sa, lebo ani
vlčica nemala strach, sálal z nej úplný pokoj, prijímala tú bolesť, brala
väčšinu z nej na seba, preto sa necítil natoľko ohrozený.
Chceš
sa schovať, maličký?
Nie,
úplne, chcem tu byť s tebou...
Pripustil statočne.
Vlčica prešla po izbe
a našla si vhodné miesto, tam kde to bude dostatočne pohodlné a potom
bol už len pozorovateľom niečoho, čo bolo prirodzené, ale nepochybne bolestivé
na toľko, aby si to rozhodne zapamätal.
Prvé vĺča sa uvoľnilo
pomerne ľahko. Pri ďalších dvoch sa museli viac snažiť, ale napokon boli všetky
vonku a v bezpečí.
Vlčica ich začala
spokojne oblizovať, boli také malé, krehké, takmer sa ich bál dotknúť, oči mali zavreté a tisli sa k sebe. Ich
matka okolo nich vytvárala kruh bezpečia a spokojnosti.
§§§
Ráno ho prebudil
poriadny rozruch, niekto bol okolo neho, počul hlasy a krik, vlčica
okamžite spozornela, keď niekto chcel vojsť do izby, postavila sa na odpor.
Upokojila sa, až keď tam napokon vošiel Derek.
„Stiles, ty si...“
Chvíľu mu trvalo, kým
prekonal počiatočný šok. Držal si od nich odstup, ale potom sa radšej zmenil do
vlčej formy a dostal sa k nim.
Vlčica zostávala
v stave premeny, keďže vĺčatá potrebovali častejšie kŕmenie
a neustále menenie sa, by ich len zbytočne vyčerpávalo. Stiles to rozhodne
ocenil, keďže nateraz bolo jeho telo také citlivé, že už len menšie nepohodlie,
ho privádzalo do zúfalstva. Vlčica bola omnoho pokojnejšia keď jej partner bol pri nej nateraz vo vlčej
podobe, nikomu inému by nedovolila pristúpiť bližšie.
§§§
Po
pár týždňoch...
Stiles držal na rukách
čierne vĺča. Liezlo mu po kolenách, oblizovalo ho a neustále sa dožadovalo
jeho pozornosti. Podľa doterajšej kontroly pohlavia to bol chlapec, aj keď
mohol byť aj polovičný menič, preto to stále nebolo úplne isté.
Jeho súrodenci sa mu
hrali pri nohách, už si zvykli aj na jeho ľudskú podobu, preto sa mohol
premieňať, ale stále ešte nevedel, ako to s nimi bude. Nikto mu nevedel
povedať, či vôbec dokážu fungovať ako ľudia, premieňal sa aj pred nimi, aby to
videli, tak ako mu to radil doktor, ale maličkí sa zatiaľ ani raz nezmenili.
Do obývačky za nimi
prišiel aj Derek.
Sakra,
ten teda vyzerá dobre.
Stiles nedokázal zo
svojho partnera spustiť zrak. Opäť sa v ňom prebúdzala potreba po iných
než úplne nežných dotykoch a bozkoch. Jeho telo sa spamätalo z toho
čo, sa s ním udialo a on bol pripravený, na isté veci, ktoré rozhodne
zahŕňali vlčí aj ľudský sex. Mimo obdobia párenia to nebol žiadny problém,
a preto si mohli dopriať čokoľvek len chceli. Včera v noci medzi nimi riadne
zaiskrilo. Jeho telo však chcelo viac a tešil sa na to, ako si ho chytí...
„Derek, ako to vyzerá
s tým temným šamanom?“
Najnovšie správy si
ešte nestihol vypočuť.
Včera využil to, že
Cora strážila malých, mala ich vo svojej izbe, tak Dereka nalákal do postele...
„Šamani mi dali vedieť,
že ho chytili...“
„Prečo si mi to
nepovedal skôr?“
„Mal si dosť iných
starostí...“
Stiles sa zamračil.
„To pretože ma nikam
nepustíš!“
„Nebolo to bezpečné.
Nenechám tu predsa pobehovať ešte aj polovičného
meniča, čo by asi tak bolo s nami, keby sa ti niečo stalo...“
Veľavýznamne ukázal na
mláďatá, ktoré obklopovali svojho otca. Pred Derekom mali väčší rešpekt. So
Stilesom sa prišli aj maznať, aj hrať. K alfovi sa priblížili len s jeho
výslovným súhlasom.
„Už poznáme jeho
totožnosť?“
„Áno, zdá sa, že budete
potrebovať novú profesorku literatúry...“
Stiles jemne zložil
vĺča, späť k jeho súrodencom.
„Mrzí ma, že to bola
práve ona.“
„Mňa tiež, nie je ľahké
zohnať dobrú profesorku literatúry, ktorá má pochopenie pre vlčie problémy.“
„Nejako si už poradíme.
Poď sa s nami hrať!“
„S deťmi alebo hlavne
s tebou?“
„S deťmi teraz, so mnou
potom...“
Objal ho
a pobozkal, nie preto, že vlčica to potrebovala, ale preto, že to chcel aj
on. Po minulej noci ho už rozhodne ani on nikam nepustí. Býval dosť dlho preč,
ako alfa pôvodnej svorky mal stále plné ruky práce a niekedy ho odvolali
aj v noci. Chcel, aby nejaký čas strávil aj so svojou rodinou.
5. kapitola
