Vlk 5. kapitola 13/13

Finále 3/3

varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá,  vlčí pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť seba samého, nie celkom mpreg.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie  a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica. 

Poznámka:  opravená verzia.

Položil mu na kolená tácku s posilňujúcim čajom. Skočil do kuchyne urobiť aj nejaké sendviče, keďže sa veľmi nenajedli kvôli celému tomu stresu z toho, ako to dopadne. Deti boli v poriadku, ale  boli hladné, preto mu trvalo dlhšie, kým sa opäť ocitol v izbe pri Derekovi.

Stále bol bledý ako smrť, ale už na tom bol omnoho lepšie, ako vtedy, keď ho uvidel po prvý raz dokonale zaliateho krvou.

Dvere na detskej izbe nechal otvorené a neustále pobiehal sem a tam. Deti momentálne nemali nikoho na stráženie tak bolo všetko len na ňom. Mal svoju rodinu len pre seba a dávalo mu to riadne zabrať.

Šerif odišiel do centra riešiť ešte nejaké veci spolu s hlavnou šamankou. Cora po krátkej návšteve u Dereka šla s ním. Chcela zrejme niekoho vidieť. Aspoň tak to pochopil, ale na nič sa jej nevypytoval. Allison bola vonku so svojím otcom. Prišiel za ňou hneď po tom útoku a bol tiež zmenený na vlkolaka. Urobil mu to starý Gerard Argent. Jej matka podľa všetkého spáchala kvôli tejto premene samovraždu, preto toho očividne museli prebrať ešte viac než dosť. Osobne bol rád, že takéto problémy riešiť nemusí.

„Daj si aj ty...“ ponúkol ho Derek.

Partnerov hlas ho vytrhol zo zmesi myšlienok týkajúcich sa svojich blízkych.

 „Áno, hneď no... dúfam, že sú dobré... nemali sme čas nič poriadne kúpiť...“

„Nič im nechýba...“ pripustil Derek. Jeden z nich zjedol tak rýchlo, ako to len hladný vlk dokázal.

Naznačil mu, aby si k nemu sadol. Stiles sa natiahol po jednom z nich. Pohľadom stále pokukoval po deťoch.

Boli opäť premenené. Chcelo sa im dostať sa do vlčej podoby, niekedy ich to pochytilo len tak a nič sa s tým nedalo urobiť.

 „Chvíľu vydrž...“

Vrátil sa späť do izby a vzal si ich so sebou. Tak to bolo zrejme najlepšie, inak by sa nedokázal upokojiť.

Hrali sa mu pri nohách, a nechali sa pohladiť, keď sa dostali až príliš blízko.

Až potom poslúchol partnera. Sadol si k nemu a natiahol sa po jednom z menších sendvičov. Chvíľu tam len ticho sedeli. Derek popíjal posilňujúci čaj, do tváre sa mu pritom pomaly vracala zdravšia farba, Stiles jedol, naplno vnímal sladkú chuť nátierky, ktorá ako jediná bola ešte použiteľná.

„Ako to dopadlo s alfa svorkou?“ opýtal sa, keď už cítil, že toho už zrejme viac nezje, keďže vlčica chcela inštinktívne nechať viac svojmu druhovi, keďže sa zotavoval s takých nepríjemných zranení.

Tú otázku chcel položiť už od začiatku, ale akosi nemal čas sa k tomu dostať. Otec bol akýsi mlčanlivý, čo sa týkalo toho. Len prišiel objať svoje vnúčatá a už sa opäť hrnul do práce.

Derekove oči sa zmenili na červené.

„Územie sme si rozdelili. Teraz je naša aj tá susedná časť za Middle, keďže som do svorky prijal aj sestriných vlkov... Väčšina alfa svorky sa presunie tam...“

„Úplne všetci?“

„Ostali tu dvojčatá a Pravý alfa. Tí ostatní sa presunuli na susedné územie aj so svojimi rodinami.“

„Takže Scott ostáva, to neznie tak zle, je predsa iný než ostatní z jeho skupiny.“

Derekove oči okamžite nadobudli červený odtieň.

„Nepriblížiš sa k nemu. Ani ty ani nikto z mojej rodiny!“

Dal mu to najavo obzvlášť panovačným spôsobom. To sa mu v žiadnom prípade nepáčilo, vlčica to okomentovala nespokojným zavrčaním.

„Porozprávaš mi ako to všetko... ja... nemôžem si pomôcť... potrebujem viac detailov... môžeš...“

 „Áno, poviem ti všetko...“

Ešte raz si odpil a potom sa už pustil do rozprávania.

„Začalo to tým, keď Danny rozpútal to... A našli sme to dievča, ktoré...“

§§§

Po dvoch rokoch...

Kuchyňa. Bolo to posledné miesto, kde by ich niekto mohol hľadať.

Stiles sedel na linke s nohami mierne rozkročenými.  Opieral sa o Dereka a nechal ho, aby oblizoval istú dokonale prístupnú časť jeho krku, až k neviditeľnému znaku spárenia. Ešte nedávno sa naivne domnieval, že keď sa presťahujú do vlastného domu, budú mať viac súkromia, ale ani vlastná strecha nad hlavou im nezaručovala úplnú slobodu v tomto zmysle. Derek bol ako alfa veľmi žiadaný, keďže v ich malom mestečku sa toho dialo stále viac než dosť. Nadprirodzeno to tam akosi priťahovalo, a ich zväzky s alfa svorkou prilákali vždy nejakých zvedavcov. Dvojčatá a Danny odišli spolu na vysokú, takže to stále bolo všetko na ňom, keďže sa zrejme budú vracať len na prázdniny a pokiaľ nedokončia školu, celá mesto mal na povel len on a šerif ako zástupca ľudí, ale s ľuďmi nikdy neboli problémy, skôr sa mohli obávať vlkolakov. Ich menších či väčších konfliktov. Najhoršie to bolo počas OP (obdobia párenia), keď narastali všetky vášne vo svorke. Nemali ani chvíľu pokoja, ani kvôli upírom, a klanu, ktorí sa objavil na hranici Middle. Neboli ani zďaleka twilightový, práve naopak, skôr svojím spôsobom znepokojovali aj Deucaliona a zvyšovali nervozitu aj na jeho strane územia.

Stiles mal zas starosti so školou, kvôli deťom nemal vôbec čas pokračovať v štúdiu, tak už dva roky meškal a len pred pár dňami sa konečne odhodlal vrátiť sa do školy, aj keď stále len na preskúšania a na to, aby si urobil maturitu. Jeho malá svorka si žiadala všetku jeho energiu a pracoval aj pre pôvodnú svorku ako poradca, hlavne čo sa týkalo plánovania a podobných vecí.

Dalo by sa hovoriť o tom, že s Derekom začali fungovať ako alfa pár tohto územia, aj keď si to žiadalo dosť veľa času a trvalo dlho, kým ich bývala alfa samica uznala. Dosť dlho proti tomu protestovala a robila im problémy v podobe výhražných znakov na stenách ich domu.

Derek túto skutočnosť bral veľmi vážne, keďže jeho dom už raz podľahol skaze, preto robil všetko preto, aby sa táto záležitosť čo najskôr vyriešila.

Práve kvôli toľkým povinnostiam, a všetkému čo práve zamestnávalo ich mysle a telá, im ostávalo len málo času na to, aby sa venovali jeden druhému. Práve preto využívali tú chvíľu, keď boli deti na výlete so starým otcom a svojou mladou tetou.

Cora, ktorá bývala najprv s nimi, ale nedávno začala uvažovať o tom, že sa presťahuje k svojmu partnerovi, aj keď podľa Dereka to bolo ešte skoro, si užívala niečo čomu bežní smrteľníci hovorili rande. No vedel, že počas obdobia OP sa to hneď zmení na nekontrolovateľný maratón istých veľmi príjemných činností, ktorým sa práve chcel venovať aj on. Práve preto bol rád, že momentálne mala na starosti deti.

Jeho telo reagovalo na starostlivé dotyky svojho partnera, vstrebávalo silu z ich spojenia. A ruky, ktoré boli doteraz takpovediac nečinné, sa presunuli na Derekov zadok. Pritisol si ho bližšie k sebe.

„Stiles...“

Derek mu zavrčal do ucha.

Zbystril pozornosť.

Začul nejaké auto, niekto natoľko neznalý toho, čo znamená nahnevať alfu a jeho partnera zaparkoval pred ich domom.

„Nie,“ zamumlal rozrušene a vlčica v ňom partnera zovrela ešte pevnejšie. Už na Derekovi doslova sedel a o pult sa len opieral. Chcel ho mať v sebe teraz, nie neskôr... Telo mu prechádzalo do polovčej podoby a nebolo možné to teraz všetko prerušiť.

„Kto do čerta, chce aby som mu vyrval celé hrdlo...“ zavrčal Derek. Zdvihol svojho partnera do náručia. Stiles sa okolo neho majetnícky ovinul a zložil hlavu na jeho plece, ochotný okusávať jeho znak dovtedy, kým nedopraje jeho telu všetko potešenie, ktoré potrebuje.

Partner je teraz náš!

Nedáme nikomu!

Vlčica vyslala varovný signál, k osobe, ktorá mala natoľko naponáhlo, že nerešpektovala ani pokoj počas OP.

Derek urobil pohyb, ktorým zrejme jemne odhrnul záclonu.

„Issac Lahey!“

Jeho meno vyslovil, akoby sa chystal zanadávať. Stiles si oprel hlavu o jeho plece.

„Nie, snáď dnes nechce, aby si mu pomáhal.“

„Dnes dostane akurát tak kopanec do...“  Derekov vlk sa od hnevu triasol. Stiles rozhodne nechcel byť v koži toho mladého muža.

Derekov prvý premenený vlk, tak trochu ešte neistý v týchto veciach, za nimi chodil dosť často, no nezvolil si práve ten najlepší deň.

„Neuveriteľné, dokonca aj Deucalion nás necháva počas týchto dní na pokoji...“ frustrovane zavrčal Stiles.

Neprichádzalo do úvahy, aby ho teraz partner položil. Bol taký tvrdý, až ho to začínalo bolieť. Človek by si myslel, že spárení vlci to budú mať jednoduchšie, ale ani to nebola tak celkom pravda. Pre nich platilo celé deväťdňové obdobie párenia, nestačil len jeden deň a dosť, ako po prvý raz, keď to medzi nimi bolo také neisté. Teraz sa už dobre poznali a ich vlci, tak tí boli priam nadšení deväťdňovým OP, keby len bolo možné dopriať im ho bez vyrušovania.

„Nie sme doma, však nie sme...“ vrátil sa o nežnému okusovaniu.

Derek si ho privinul k sebe ešte tesnejšie.

„Nie, nie sme v žiadnom prípade...“

Presunuli sa k dverám. Stiles bol o ne pritlačený a Derek mu začínal sťahovať nohavice.

Zvonček dráždil ich uši a čoskoro sa ozvali aj ich telefóny, ale tie boli až v spálni, preto počuli len slabé odozvy.

Každopádne ani jeden z nich nebol schopný na nič odpovedať, keďže Derekov penis sa ponoril hlboko doňho. Dlhšiu dobu ho už pripravoval, preto bol práve teraz úplne schopný ho prijať.

Zvonenie napokon utíchlo. Mysleli si, že ten nešťastný chlapec už odišiel, ale podľa toho kam mieril, pochopili, že obchádza dom a hľadá slabé miesto. Stiles takisto jedno také miesto hľadal, ale práve teraz to bolo také, ktoré malo jeho partnera skôr povzbudiť ako oslabiť.

„To zadné okno sme nezavreli...“ nešťastne zamumlal, no aj tak to už bolo jedno, keďže ich vlci nemali záujem počúvať žiadne ďalšie výhovorky.

Kým Issac behal po dome, oni hľadali spôsob ako  utíšiť hlad svojich vlkov. Tá predstava, že by ich mohol nachytať, bola lákavá, možno by ich konečne nechal na pokoji a šiel si po svojom. 

§§§

„Ja... netušil som, že ste zaneprázdnení...“ dorazil do kuchyne, až keď už boli obaja do pol pása oblečení.

Stiles bol mierne červený a tak trochu sa schovával v náručí svojho partnera. No neprotestoval proti tomu, aby vošiel dnu, pokiaľ teda nemá záujem ich od seba odtrhnúť, lebo to sa mu nepodarí.

„Issac, je obdobie párenia, čo také asi práve teraz potrebuješ od svojho alfu?“ opýtal sa Derek, spôsobom, z ktorého chodil mráz po chrbte aj jeho partnerovi.

„Ja... celkom mi to vypadlo... zabudol som, že a ja... prečo nič necítim...“

„Si nový. Tvoje telo zrejme ešte rieši iné veci. Tak čo si to chcel? Rýchlo, lebo...“ hlas prechádzal do intenzívneho vrčania. Nasadil výraz rýchlej smrti.

„To počká. Ja vás radšej nechám...“ Issac sa dal na ústup pred vražedným výrazom Derekovho alfa vlka.

§§§

Neskôr...

„Ako bolo na výlete?“

Stiles už netrpezlivo čakal na svoje deti. Týždeň ich nechal so starým otcom a Corou, bol zvedavý, ako sa im tam darilo. Niežeby sa o nich nebál, ale OP pôsobilo na vlkov dosť intenzívne a najlepšie pre nich bolo, keď partneri ostali počas tohto obdobia osamote.

„Bolo dobre. Dedko nám všetko ukázal...“ Owen vošiel do ich domu ako prvý. Čiernovlasý chlapček, dovolil, aby ho mama pobozkala na líce. A objal/a ho. Mláďatá boli opäť doma, zdravé a šťastné. To vlčicu napĺňalo šťastím.

Owen potom vrhol opatrný pohľad smerom k svojmu otcovi. Derek mu opätoval pohľad, ale nešiel sa s ním zvítať. Jeho alfa vlk, zrejme čakal, kým prídu k nemu.

„A naučil nás peknú básničku...“ pridala sa aj Lexi. Takisto sa nechala objať, ale už trochu menej ochotne, ako jej brat.

„...takú starú indiánsku...“ Emmett držal v rukách svoju obľúbenú plyšovú hračku a tváril sa mimoriadne dôležito.  Najmladší nadšene svoju mamu objal aj sám. Každopádne všetky jeho mláďatá sa okolo neho nadšene točili. Až kým nedostali povolenie, aby sa mohli priblížiť k svojmu otcovi.

„Poslúchali ste?“ opýtal sa ich.

„Áno, boli sme dobrí... tak ako sme to sľúbili...“ Alexis prehovorila ako prvá, jej bratia sa za ňou trochu nesmelo krčili. To sa Derekovmu vlkovi nepáčilo, Stiles si sadol  k nemu a oprel sa oňho. Potreboval zmierniť vlkove požiadavky, chcel aby si Derek s deťmi rozumel, aby medzi nimi nevzniklo zbytočné napätie.  

„Poďte ku mne... nebojte sa...“ požiadal ich pokojným hlasom.

Derek bol na svoje mláďatá zvyčajne prísnejší než on, ale aj na ňom bolo vidieť, že má svoju rodinu rád, len to prejavoval iným spôsobom. Jeho úlohou bolo ich hlavne chrániť, a byť pre nich autoritou, naučiť ich prežiť,  tak mu to predkladal alfa vlk, no aj on bol ochotný občas upustiť od tohto postoja, práve teraz bol hlavne ich otcom, ktorému chýbali.  A partnerom, s ktorým chcel zdieľať to slovo na m. 

Objavila som vážnu chybu v číslovaní takže po časti 8 teraz nenasleduje správna časť, takže častí je napokon trinásť. :) 

5. kapitola

1 2 3

4 5 6

7 8 9

10 11 12 

13 

Koniec

poznámka: V bonusoch sa ešte vrátime trochu do minulosti. Poviedku mám už celú opravenú, okrem tejto kapitoly, takže ešte opravím a dopíšem bonusy a potom bude pdf. Tešte sa aj na obrázky :D Pardón za romantiku, ale potrebujem, aby aspoň niečo skončilo dobre, keď už v živote to až také v pohode nie je. Aspoň nie u mňa, takže aspoň v poviedke, to môže byť tak . Ďakujem všetkým čitateľom, ktorí si našli čas na túto poviedku a dúfam, že sa vám bude páčiť aj pdf do zbierky.