varovanie: AU, vlkolak_Stiles, alfa Derek :D, smrť, vlčatá, vlčí
pohľad na svet, úplne sa odkláňa od deja seriálu, šikanovanie, nenávisť
seba samého, nie celkom mpreg.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Stiles (narodil sa ako vlkolak) už nejaký čas žije s divými (skutočnými) vlkmi, v ich svorke sa má dobre, nemá záujem vracať sa do ľudskej spoločnosti. Rozhodol sa tak z viacerých dôvodov. Jedným z nich je aj neprijatie a posmech so strany vlkolakov, kvôli tomu, že pokiaľ si zvolí úplnú zvieraciu podobu, tak sa stáva vlčicou, keďže jeho duchovnou druhou súčasťou, nie je vlk, ale vlčica.
Neskôr...
Doma na nich čakalo
prekvapenie.
„Obaja sa premenili,
kým ste boli preč...“ Cora ukázala na dvoch chlapcov. Jedného z nich mala
na rukách, druhého držala Allison. Podľa toho, že ani z jedného z nich nebolo dievča usúdili, že sa
nestanú opačnými meničmi.
„Aké mali oči?“ opýtal
sa Derek.
„Beta vlci. Obaja.“
Cora venovala jednému
z nich pusu na líce.
„Toto je čierne vĺča.“
„Máte mená?“ dodala
Allison.
Dereka sa zadíval na
Stilesa.
„Jedného skúsiš ty
a druhého ja... Tak ako sme sa dohodli...“
Stiles však akosi
nevedel, ktoré meno by mal povedať ako prvé. Nerozhodne na nich hľadel a mierne
váhal.
„Tak začnem... Owen...“
Derek oslovil deti vlčím hlasom. A jedno z mláďat na to zareagovalo
ukázaním svojich žltých nevinných očí. Čierne vĺča si svoje meno schválilo.
„Emmett...“ Stiles sa
prihovoril druhému vĺčaťu. Priaznivá reakcia nastala trochu neskôr ako
u jeho brata, ale aj toto meno sa dočkalo prijatia.
Každopádne obaja chceli
ísť k mame.
Stiles si ich spokojne
prevzal od oboch dievčat.
„Tak poďte. Pôjdeme sa
pozrieť ako sa darí Alexis.“
Deti si rýchlo zvykali na ľudské telá. Do večera by
už nikto nepochyboval o tom, že sa ako ľudské deti narodili, aj keď bolo
jasné, že sa budú ešte premieňať, hlavne, keď sa budú cítiť niečím ohrození.
Nateraz ich ohrozovali len ich postieľky, a to,
že by mali ísť spať. Nechceli sa tak ľahko vzdať, hlavne Alexis a Owen
dlho protestovali, aj keď bolo už neskoro a pociťovali únavu, ale pokiaľ
s niečím začala alfa vlčica, jej bratia po nej samozrejme opakovali. Preto
trvalo takmer nekonečne dlho, kým sa im podarilo tých troch výmyselníkov uspať.
Pomáhal im aj starý otec.
A vyzeralo to ako každý iný večer, až na to, že
miesto stretnutia s alfa svorkou bolo upratané, posvätené tak, aby
nevyžarovalo temné vibrácie a bolo viac než jasné, že táto noc bude možno
ešte horšia ako tá predošlá. Deucalion im dal ultimátum, aby sa prišli podrobiť
jeho moci. Tvrdil, že už aj tak vyhral a toto územie mu teraz patrí. Ak to
bude potrebné, začnú padať aj ďalšie hlavy, to im dal najavo veľmi jasne.
Mrzelo ho, že zahynulo toľko ľudí, aj keď šlo
o šamanov. No tušil, že omnoho viac ho bude mrzieť, keď stratí svojho
partnera.
Nedovoľ
mu odísť.
Partnera
nesmieme pustiť preč.
Naliehala naňho vlčica.
„Derek, nechoď za nimi. Ostaň tu... Nejako to už
zvládneme...“
Chytil ho za ruku, aj keď zvyčajne takéto veci
nerobil, teraz bolo potrebné dať partnerovi jasne najavo, čo práve teraz trápi
jeho hyperaktívnu myseľ.
„Deucalion nežartuje. Musíme to ukončiť...“
Derek sa pokúšal ho od seba odsunúť. Vytvoriť medzi
nimi odstup, ale Stiles sa nedal len tak ľahko odbiť.
„Ak sa musíme
brániť, tak sa brániť budeme, ale nie takto. Už to viac nechcem zažiť... Videl
som ako ti ublížili naposledy... a teraz to nedovolím, nemôžu ťa zobrať
nikam!“ vlčica hovorila cez neho, nedokázal sa kontrolovať, chcela Dereka
zastaviť za každú cenu aj keby mu mala sama spôsobiť bolesť.
Celý sa chvel. Nemohol nič urobiť proti tomu, aby
vlčica neukázala partnerovi, ako veľmi sa dokáže nahnevať.
V polovičnej podobe ho pritisli k zemi
a skočili naňho. Derek ich otočil tak, aby sa ocitli pod ním.
Vlčica nadšená z alfa pohľadu mu zaťahala
pazúry do chrbta. Akákoľvek sebakontrola bola preč. Jediné čo chcel, bolo cítiť
ho pri sebe, nepustiť ho zo svojho dosahu, ukázať mu, že už nie je sám
a nemôže nikam odísť od svojej rodiny. Hlavne nie na miesto, kde ho zrejme
budú mučiť.
5. kapitola
Poznámka: dostávame sa k finálovým častiam, ktoré budú tri. A ešte budú samozrejme bonusy nadväzujúce na finálové časti. Poviedku postupne opravujem takže potom bude aj sľúbená pdf verzia.
